EP sa púšťa do boja o nový rozpočtový rámec

Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom europoslanci stanovili svoju pozíciu pri vyjednávaní s členskými štátmi. Uviedli v ňom, že nebudú akceptovať žiadny kompromis o výdavkoch, kým nebude dohoda o príjmoch do rozpočtu.

Osemnásť mesiacov po zverejnení návrhu Európskej komisie pre viacročný finančný rámec na obdobie 2014 – 2020 Európsky parlament predložil vlastný návrh, na ktorom chce budovať kompromis s členskými štátmi.

V poslednom čase sa v kontexte vyjednávaní často spomína britský premiér David Cameron, ktorý hrozí vetom, ak nedôjde k zmrazeniu výdavkov. Nemecká kancelárka Angela Merkelová zasa varovala, že novembrový summit, kde sa má o rámci rokovať, bude odložený, pokiaľ Spojené kráľovstvo nezmení svoj postoj. Europoslanci však majú tiež svoju predstavu.

„Európsky parlament nebude súhlasiť s novými výdavkami, ak nebude dohoda o príjmoch,“ zviedol francúzsky europoslanec Alain Lamassoure (EĽS), ktorý predsedá rozpočtovému výboru EP.

Od roku 1988 národné rozpočty rástli oveľa rýchlejšie ako rozpočet EÚ, ktorý je v súčasnosti na úrovni zhruba 130 miliárd eur ročne, čo je okolo 1 % HDP EÚ. Úniový rozpočet pritom predstavuje okolo 2 % celkových vládnych výdavkov v EÚ a je 45-krát menší ako celková suma národných výdavkov.

Podľa uznesenia vládne výdavky v krajinách EÚ ročne rástli na úrovni 2 % a hoci sa Únia nachádza v štádiu uťahovania opaskov, čísla treba podľa europoslancov dať do perspektívy.

„Znižovanie rozpočtu EÚ v snahe rešpektovať znižovanie národných rozpočtov je v zásadnom rozpore s rozšírením kompetencií a úloh, ktoré priniesla Lisabonská zmluva a tiež so zásadnými rozhodnutiami samotnej Európskej rady týkajúcich sa posilneného hospodárskeho riadenia,“ tvrdia europoslanci.

Rozpočet eurozóny

Lamassoure spochybnil návrh vytvorenia fiškálnej kapacity pre eurozónu, ktorý predložil predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Mal by pomáhať krajinám, ktoré čelia zásadným ekonomickým problémom a pomalému rastu.

„Neodmietame takúto špecifickú rozpočtovú kapacitu pre eurozónu, ale je zvláštne, že takýto návrh prichádza uprostred vyjednávaní o novom rozpočte EÚ,“ poukázal Lamassoure, ktorý návrh vníma ako ďalšiu snahu vlád EÚ obísť parlamentný dohľad nad rozpočtovými záležitosťami.

Europoslanci si zároveň myslia, že návrh Komisie na zmrazenie rozpočtu na úrovni v roku 2013, bude viesť k nedostatku zdrojov na financovanie existujúcich priorít spojených so stratégiou Európa 2020.

Ak národní lídri budú trvať na strope 1 % HDP, EP je ochotný ustúpiť v prípade, že sa nevyčerpané fondy budú presúvať z roka na rok a nebudú sa vracať späť členským štátom tak ako v súčasnosti.

Flexibilita a vlastné zdroje

Ďalšou možnosťou pre kompromis je väčšia flexibilita rozpočtového rámca. Europoslanci uvádzajú, že ide o princíp, keďže sa neustále menia politické a hospodárske okolnosti a úpravu výhľadu si môžu vyžiadať aj nepredvídateľné udalosti.

Podľa predsedu rozpočtového výboru rozpory týkajúce sa rozpočtu súvisia aj s nedostatkom vlastných zdrojov, ktoré by financovali ciele a politiky EÚ.

„Nejde o redukciu rozpočtu, ale o náhradu národných príspevkov,“ vysvetlil. Podľa jeho slov by nový systém neviedol k zvýšeniu celkového daňového zaťaženia občanov, ale naopak znížil by záťaž na štátne pokladnice.

Ak návrhy Európskej komisie v podobe dane z finančných transakcií či európskej dane, nenájdu konsenzus, exekutíva by mohla navrhnúť nové riešenia. “To, čo potrebujeme do decembra, je politická dohoda,“ zdôraznil Lamassoure, s tým, že technické detaily bude treba vyriešiť v priebehu budúceho roka.

Pozície

Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH) počas plneárnej schädze EP povedal: "Viacročný finančný rámec musí odzrkadľovať politické ambície Európskej únie vytýčené v stratégii Európa 2020 a stať sa odpoveďou na očakávania občanov Európskej únie. Rozpočet by mal jednoznačne zostať odôvodnený, stimulujúci, ale predovšetkým prorastový, aby hospodárska kríza bola čo najskôr definitívne prekonaná a Únia zvýšila zamestnanosť, blahobyt svojich občanov a zároveň upevnila svoje postavenie na svetových trhoch.

Politika súdržnosti si preto vyžaduje primerané finančné prostriedky. Tieto prostriedky v žiadnom prípade nesmú byť nižšie než v súčasnom programovom období. Práve naopak, rozpočet na politiku súdržnosti by mal byť ešte zvýšený, pretože výdavky predstavujú strategické investície do oblastí s pridanou hodnotou."

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA