EÚ blízko k dohode o oneskorených platbách

Verejné orgány a súkromné spoločnosti sa budú musieť riadiť dátumami splatnosti, inak budú čeliť vysokým úrokom. Vyplýva to z návrhu dohody medzi európskymi inštitúciami o prepracovanej Smernici o oneskorených platbách.

„Podarilo sa nám vyriešiť viacero problémov a na stole už veľa neostáva,“ uviedla parlamentná spravodajkyňa k oneskoreným platbám Barbara Weiler (S&D, Nemecko) pre EurActiv po skončení prvého trialógu medzi európskymi inštitúciami v snahe dosiahnuť konečný kompromis týkajúci sa delikátneho textu s dosahom na ekonomiku celej EÚ.

Hlavným víťazstvom stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 31. augusta, je rozšírenie miery upravených pravidiel. Podľa návrhu dohody, platby medzi podnikmi budú spadať pod novú smernicu, kým originálny návrh Európskej komisie sa obmedzoval len na platby verejných orgánov.

Včasné splácanie faktúr by malo mať významný vplyv na ekonomiku. Mnohé životaschopné spoločnosti trpia pre oneskorené platby. V niektorých krajinách trvá aj roky, kým dostanú peniaze za poskytnutie svojich služieb.

Podľa predbežnej, no nie konečnej dohody, sa členské štáty a Parlament dohodli na 60-dňovej lehote na splatenie dlhov za tovary a služby medzi podnikmi. V prípade omeškania sa bude pripisovať úrok.

V rámci trialógu, čo v medzinárodnom žargóne znamená legislatívne vyjednávania medzi Parlamentom, Komisiou a Radou, strany tiež súhlasili so stiahnutím pôvodného návrhu uvaľovať iné sankcie ako úroky z nezaplatenej sumy. Miesto toho sa dohodli na zvedení minimálne 40-eurovej kompenzácie mimo úroku, v prípade, že dôjde k omeškaniu.

Kontroverzné výnimky

Pozitívny prínos upravenej smernice však môžu skaziť výnimky, ktoré si vyjednali členské štáty. Najkontroverznejšou je 60-dňová lehota pre medzipodnikové platby. Splatenie faktúr by nemalo trvať viac ako dva mesiace, pokiaľ sa firmy medzi sebou nedohodnú inak a nie je to nevýhodné pre veriteľa. Takáto výnimka môže poškodiť malým a stredným podnikom, pretože veľké firmy si ich od nich môžu vymáhať.

Menej kontroverzná výnimka sa vzťahuje na zdravotníctvo, ktoré môže požiadať o predĺženie doby splatnosti. V porovnaní s inými sektormi má s platbami problémy z oboch strán – aj pri ich platení aj pri ich prijímaní.

Na pokračovanie…

Niektoré záležitosti musia ešte vyjednávači vyriešiť. Parlament presadzuje, aby sa nezmenila pôvodná lehota splatnosti pre verejné orgány. Komisia stanovila 30-dní s možnosťou predĺženia na 60 pre určité sektory, napríklad spomínaný zdravotný. Rada to však nechce prijať.

Problémom je aj úrok za omeškanie. Komisia a Rada sa dohodli na 7 %, Parlament chce 9 %. Weilerová však tvrdí, že je to záležitosť dohody.

Druhé kolo rokovaní bude 6. septembra. O konečnom znení bude hlasovať Európsky parlament na plenárnom zasadnutí v druhej polovici októbra.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA