EÚ chce s Japonskom uzavrieť dohodu o voľnom obchode

Komisár zodpovedný za obchod Karel De Gucht dnes informoval, že chce členské štáty požiadať o povolenie začať rokovania o voľnom obchode s Japonskom. A to aj napriek výhradám automobilového sektora. Prehliadanie jednej z najväčších ekonomík sveta by podľa neho bolo chybou.

EÚ súperí s USA v snahe podpísať čo najviac dohôd o voľnom obchode a získať tak prístup na rýchlo rastúce trhy, najmä v Ázii. Vo veľkej miere ide o dôsledok zamrznutých rokovaní v Doha.

„Ak bude v najbližších 20 rokoch rast prichádzať z Ázie, urobili by sme vážnu chybu v našej obchodnej stratégii, ak by sme prehliadli Japonsko,“ uviedol komisár De Gucht v oznámení, že Európska komisia chce požiadať členské krajiny o mandát, aby začala v ich mene vyjednávať s Tokiom.

Podľa diplomatov medzi štátmi panuje konsenzus, že by sa malo začať rokovať. Komisia zároveň ubezpečila, že vyjednávania po roku ukončí v prípade, že Japonsko neurobí žiadne opatrenie na otvorenie svojich trhov.

Uzavretie dohody môže pritom trvať pár rokov. Hospodársky výkon EÚ by sa následne mohol zvýšiť o viac ako percentuálny bod a vývoz do Japonska by mohol stúpnuť o tretinu.

To by znamenalo 400 tisíc nových pracovných miest v Európe, čo je lákavé najmä pre krajiny, ktoré čelia vysokej nezamestnanosti. „V súčasnej hospodárskej klíme potrebujeme tieto pracovné miesta a tento rast,“ zdôraznil De Gucht.

EÚ vlani uzavrela dohodu o voľnom obchode so Severnou Kóreou, po Japonsku bude zrejme nasledovať Kanada. Podľa Komisie sa v súčasnosti vyjednáva dokopy s 80 krajinami. Ak by obchodné dohody uzavrela so všetkými, vznikli by dva milióny pracovných miest a európska ekonomika by si prilepšila o 275 miliárd eur.

Dohoda s Japonskom však nie je hotovou vecou. Finálne znenie musí podpísať Európsky parlament. Najspornejšie oblasti zrejme budú verejné obstarávanie (od budovania ciest po poskytovanie softvéru) a dovoz áut.

Japonsko len 3 % verejných projektov zverí do zahraničných rúk a najmä Nemci a Francúzi vyvíjajú osobitnú snahu, aby sa krajina viac sprístupnila. Zatiaľ však bez úspechu.

Talianski a francúzski výrobcovia áut a súčiastok, ktorí čelia slabému domácemu dopytu tvrdia, že ak sa pôjde podľa vzoru v prípade Južnej Kórey, nebudú mať na japonský trh taký prístup, akí by chceli. Konkurencia doma zároveň podľa nich nie je vítaná, keďže domácnosti prehodnocujú drahé nákupy.

Obchodná dohoda s Južnou Kóreou vstúpila do platnosti 1. júla 2011. Soul odvtedy výrazne zvýšil predaj v Európe. Európski výrobcovia tvrdia, že pre úzke vzťahy medzi autovýrobcami a ich dodávateľmi je pre cudzincov veľmi ťažké na juhokórejský trh preniknúť.

Prezident asociácie automobilového priemyslu Sergio Marchionne, ktorý je zároveň výkonným riaditeľom automobilky Fiat, v júni upozornil, že rastúci vývoz áut z Južnej Kórey by mal by varovným znakom pred uzavretím dohody o voľnom obchode s Japnoskom. Ide totiž o najväčšieho exportéra automobilov v Ázii.

EÚ v súčasnosti vyberá 10-percentné clo za dovezené japonské autá a európski výrobcovia sa obávajú dôsledkov jeho prípadného zrušenia. De Gucht však uviedol, že k tomuto kroku Európa nepristúpi, pokiaľ Japonsko neukáže konkrétne výsledky pri odstraňovaní regulačných bariér. „To sa vzťahuje aj na bankový sektor,“ vysvetlil komisár.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA