EÚ pripravuje prvú „sociálnu monitorovaciu“ správu

Európska komisia pripravuje prvé odporúčania v oblasti sociálnej politiky v rámci posilneného Európskeho semestra. Kritici považujú hodnotenie sociálnych indikátorov za akési „komunikačné cvičenie“ s tým, že nie je jasné, čo je jeho cieľom.

Európska komisia budúci mesiac zverejní svoje hodnotenia piatich „kľúčových sociálnych indikátorov“ spolu so zvyčajnými makroekonomickými odporúčaniami.

Komisia sa v rámci sociálneho monitoringu zameria na chudobu, nerovnosti v príjmoch, príjmy domácností, mieru zamestnanosti a nezamestnanosť mladých ľudí.

„Hodnotenie sociálnych indikátorov“ je jedným z „nových nástrojov budovania sociálnej dimenzie Ekonomickej a hospodárskej únie (EMÚ),“ tvrdí Komisia. Jeho cieľom je posilniť sociálnu dimenziu EMÚ, nakoľko vlády v Európe pocítili dôsledky úsporných politík v časoch dlhovej krízy.

„Nové hodnotenie kľúčových indikátorov zamestnanosti a sociálnych indikátorov poukazuje na veľké platové rozdiely v členských krajinách. Podľa údajov sa zväčšujú platové rozdiely medzi členskými krajinami eurozóny – medzi jadrom a periférnymi krajinami. Pretrvávajúca a zvyšujúca sa sociálno-ekonomická divergencia je problémom pre monetárnu úniu,“ povedal Laurence Weerts, ktorý je zodpovedný za sociálnu dimenziu EMÚ v kabinete eurokomisára pre zamestnanosť László Andora.

Boj o to, aby tieto indikátory boli súčasťou hodnotenia, bol naozaj ťažký a to nielen s členskými krajinami, ale tiež medzi jednotlivými riaditeľstvami Komisie, dodall Weerts.

Na rozdiel od fiškálnych kritérií, tie sociálne nebudú pre členské krajiny záväzné.

„Komunikačné cvičenie“

Nie všetci sú presvedčení, že tieto nové opatrenia niečo zmenia. Belgický poslanec EP za Zelených Philippe Lamberts túto iniciatívu privítal. Pochybuje však  o tom, že tieto odporúčaniu budú zohľadnené.

„Dúfam, že budú obsahovať odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na znižovanie rozdielov. Problémom však je, že by boli v protiklade s obvyklými odporúčaniami Komisie o potrebe flexibilnejšieho pracovného trhu, znižovaní  vplyvu sociálnych interlokútorov, čo jednoznačne tlačí mzdy smerom nadol. Ak Komisia predloží odporúčania na znižovanie rozdielov, bude odporovať sama sebe,“ povedal Lamberts.

„Je to len komunikačné cvičenie, aby zavreli ústa tým, ktorí o rozdieloch hovoria. Navyše, je volebný rok,“ dodal Lamberts.

Zelení sa pokúšali o zavedenie sociálneho hodnotenia v roku 2010, avšak boli prehlasovaní stredo-pravými stranami.

Podľa Lambertsa sú len dve možné riešenia: buď zmenou zmluvy, prostredníctvom ktorej by európska exekutíva získala viac právomocí v sociálnej oblasti, alebo politická ochota na národnej úrovni, teda „presun ťažiska na tých, podľa ktorých je sociálna a environmentálna disciplína rovnako dôležitá ako rozpočtová disciplína.“

„Viditeľnosť“

Niektorí experti považujú takýto pohľad za „cynický“. Andrej Stuchlik z Bertelsmann Foundation tvrdí, že kombinovanie fiškálnych a sociálnych indikátorov by mohlo „viesť k lepšiemu porozumeniu“.

„Zmena zmlúv nie je potrebná. Príkladom je fiškálny „Six-Pack“ – je to nariadenie. Je potrebná jednomyseľnosť, ale zmena zmluvy nie je nevyhnutná,“ povedal.

Ak by sa tieto sociálne kritériá podarilo viac zviditeľniť, pomohlo by to vykompenzovať to, že nemajú záväzný charakter, domnieva sa Stuchlik.  

„Je to prvé takéto hodnotenie Komisie. Zahŕňa nezamestnanosť mladých ľudí, čo je veľkou témou pre členské krajiny. Myslím, že Komisia by mala toto hodnotenie prezentovať a čo najviac z toho vyťažiť. Ukázať, že ide o reakciu požiadavky verejnosti,“ uviedol.

„V minulosti išlo o jednoduché odporúčania, ktoré boli spolitizované na národnej úrovni,“ vysvetlil Stuchlik. Príkladom je „penzijná reforma vo Francúzsku“.

„Členské krajiny dodržia tieto odporúčania len, ak budú dostatočne zviditeľnené,“ tvrdí Stuchlik.

Ešte dôležitejšie je ako bude Komisia budúci rok sledovať tieto plnenie tohtoročných odporúčaní.

Silnejšia pozícia odborov

Európska komisia tiež uvažuje o ďalších spôsoboch ako reagovať na sociálne nerovnováhy, najmä prostredníctvom znižovania rozdielov, povedal Laurence Weerts na konferencii v Bruseli, na ktorej  bola  prezentovaná štúdia Richarda Wilkinsona a Kate Pickett pod názvom „Rovnosť, udržateľnosť a blahobyt“.

Z výsledkov štúdie vyplýva, že vyššia účasť zástupcov zamestnancov v radách spoločností by pomohla znížiť rozdiely.

„Sociálne rozdiely sa začali opäť prehlbovať od roku 1980. Na začiatku 21. storočia sa úroveň rozdielov v niektorých krajinách blížila k úrovni z roku 1920.

To súhlasí s posilňovaním a oslabovaním pozície odborov v priebehu 20. storočia. Keď sa znížil vplyv odborov, rozdiely prehĺbili,“ tvrdí štúdia.

Toto zistenie zaujalo aj predstaviteľov Komisie. „Myslím, že je to skutočne originálne,“ komentoval výsledky štúdie Weerts.

„Na mikroúrovni – ako to navrhujú Wilkinson a Pickett, je zastúpenie zamestnancov v radách dôležité. Z európskej perspektívy je v kontexte posilneného hospodárskeho riadenia väčšie zapojenie sociálnych partnerov kľúčové, povedal Weeerts. Je jedným z hlavných prvkov na posilnenie sociálnej dimenzie EMÚ, dodal Weerts. O ich „zapojení“ je však ešte potrebné diskutovať.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA