EÚ pristúpi k renacionalizácii poľnohospodárskej politiky

Veľký prijímatelia ako napríklad Francúzsko nebudú mať v budúcnosti inú možnosť ako prijať čiastočnú renacionalizáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). V opačnom prípade riskujú, že budú platiť vysoké podpory farmárom vo východnej Európe, tvrdí Jack Thurston, spoluzakladateľ mimovládnej organizácie sledujúcej platby farmárom v EÚ.

Tak ako to býva bežné pri všetkých veľkých reformách Európskej únii, aj v prípade poľnohospodárskej politiky padne rozhodnutie až na poslednú chvíľu po politickom dohadovaní medzi členskými štátmi, tvrdí Thurston, spoluzakladateľ stránky farmsubsidy.org.

Podľa jeho slov je však jedna vec istá: EÚ ide v ústrety čiastočnej renacionalizácii poľnohospodárskej politiky po roku 2013, kedy vyprší súčasná finančná perspektíva pre rozpočet Únie.

Hoci tento krok vyvolá odpor v krajinách, ktoré v súčasnosti čerpajú obrovské sumy z európskej SPP, podľa Thurstona nebudú mať na výber. Je to preto, lebo v polovici budúcej dekády by nereformovaná SPP viedla k tomu, že tradične najväčší  prijímatelia poľnohospodárskej politiky, akým je napríklad Francúzsko, skončia ako najväčší prispievatelia.

Platby z SPP, "ktoré pred tým priniesli všetky dobré nemecké peniaze do Francúzska potom začnú putovať do Poľska", tvrdí Thurston. Zároveň dodal, že v prípade spolufinancovania peniaze aspoň ostanú vo Francúzsku a nebudú smerovať do východnej Európy. Pre tie isté dôvody je podľa neho spolufinancovanie výhodné z pohľadu rozpočtu aj pre Nemecko.

„Myslím si, že každý pripúšťa, že po roku 2013 bude poľnohospodárska politika spolufinancovaná,“ vysvetlil Thurston. Poukázal najmä na to, že samotné Francúzsko už začalo hovoriť o zvýšení národnej zodpovednosti v rámci tzv. prvého piliera SPP, ktorý spravuje priame platby poľnohospodárom.

Európska komisia by mala začiatkom novembra 2010 zverejniť balík možností pre reformu SPP. Následne v polovici budúceho roka predstaví formálny návrh. Nový režim začne platiť od roku 2014, rovnako ako nový rozpočtový rámec na obdobie 2014 – 2021.

Podľa Thurstona spolufinancovanie SPP bude prijateľným spôsobom ako uvoľniť prostriedky a uspokojiť tých, ktorí presadzujú iné priority – najmä výskum a vývoj a inovácie.

No na druhej strane to môže viesť k zvýšeniu záťaže na daňových poplatníkov, pretože Európsky parlament s veľkou pravdepodobnosťou nebude chcieť pristúpiť na zníženie celkového rozpočtu o spolufinancovanie, takže členské štáty budú musieť hľadať spôsoby ako získať chýbajúce prostriedky na vyplnenie tejto diery.

Kto rozhodne?

Podľa Thurstona bude Nemecko figurovať ako rozhodca medzi Francúzskom a Veľkou Britániou. Obe krajiny totiž stoja na opačných póloch v rámci diskusie o poľnohospodárskej politike.

Pripomenul, že dôvodom, prečo od poslednej veľkej vlny rozširovania nedošlo k reforme SPP bola dohoda medzi Jacquesom Chiracom a Gerhardom Schröderom, že rozpočet na poľnohospodárstvo sa nezmení do roku 2013. Rovnako chceli zabrániť, aby väčšina peňazí určených pre farmárov po rozšírení v roku 2004 a 2006 nesmerovala do nových členských štátov.

Thurston tvrdí, že najdôležitejšie je určiť, kto bude rozhodovať o reforme poľnohospodárstva. „Výsledok bude rôzny v závislosti od toho, či rozhodnutie padne medzi ministrami poľnohospodárstva, ministrami financií alebo lídrami členských krajín,“ zdôraznil.

Európsky parlament nie je až tak zaviazaný

Vďaka Lisabonskej zmluve má spolurozhodovacie právomoci v oblasti SPP aj Európsky parlament, ten sa však podľa Thurstona nejaví až tak veľmi zaviazaný poľnohospodárstvu, teda okrem príslušného výboru. Ten chce, aby sa zachovala celková suma určená pre poľnohospodárstvo, zvyšok Parlamentu chce uvoľniť 10 až 15 miliárd eur na iné priority. Práve tu preto môže významnú rolu zohrať spolufinancovanie.

Avšak celý proces nemusí prebehnúť až tak hladko. Poľsko, RumunskoBulharsko zrejme budú tvrdo bojovať o svoje pozície v rámci prvého piliera SPP. Druhý pilier zameraný na životné prostredie a rozvoj vidieka je oveľa náročnejší na implementáciu, lebo si vyžaduje zapojenie verejných služieb pri tvorbe kontraktov, monitorovaní a podávaní správ.

Nové členské štáty však nemajú tieto služby dostatočne vyvinuté, preto budú brániť prvý pilier. A to aj napriek tomu, že druhý pilier je to, čo podľa Thurstona potrebujú pre svoj hospodársky rozvoj, ochranu biodiverzity a rozvoj infraštruktúry.

Ďalšie kroky:

  • 2010: Verejná diskusia o budúcnosti SPP.
  • 10. november 2010 – Komunikácia Komisie o poľnohospodárskej politike po roku 2013.
  • 2011 – Komisia zverejní návrh legislatívy a začnú vyjednávania medzi Parlamentom a Radou.
  • 2012 – Vyjednávania medzi Parlamentom a Radou.
  • 2013 – Návrh novej stratégie a programov pre poľnohospodárstvo.
  • 2014 – Implementácia novej SPP.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA