EÚ sa obáva politického vplyvu suverénnych fondov

Komisia navrhne v stredu reguláciu fondov kontrolovaných vládami krajín ako Čína, Rusko či Saudská Arábia. V USA „suverénne fondy“ zachraňujú banky pred následkami finančnej krízy.

„Fakt, že sú to investičné fondy kontrolované štátmi, naznačuje rozdielnu motiváciu oproti normálnym rozhodnutia súkromného sektora, s potenciálnym uprednostnením národných záujmov pred hodnotou akcií“, píše sa podľa agentúry Reuters v dokumente, ktorý je prvým pokusom o reguláciu fondov kontrolovaných vládami krajín ako Čína, Rusko, Saudská Arábia, či Singapur.

Komisia ho predstaví 27. februára a ministri financií členských krajín o ňom budú rokovať 4. marca 2008. Na národnej úrovni už takúto legislatívu zaviedlo viacero členov – napríklad Británia, Nemecko či Francúzsko.

Európsky kódex má predovšetkým zabezpečiť základnú transparentnosť a štandardy fungovania fondov. V európskych krajinách totiž rastú obavy, že vlády, ktoré ich kontrolujú, ich budú využívať pre politické účely. Podľa komisára pre obchod Petera Mandelsona budú pravidlá dobrovoľné, pretože tvrdá legislatíva by mohla viesť k „rozdeľujúcej debate“.

Komisár Mandelson tiež podčiarkol, že nejde o pokus o protekcionizmus: „Podobné investície z Číny a iných investičných fondov by sme mali vítať a nie ich odmietať… Chceme však, aby sa všetci zjednotili na kódexe a princípoch riadiacich správanie sa týchto fondov“, povedal pre Financial Times a AFP. „Dôraz by mal byť kladený na komerčnú motiváciu, nie národné či strategické záujmy.“ Komisia chce dohodnúť globálny pakt, ku ktorému by sa pripojili aj krajiny kontrolujúce investičné fondy.

Takzvané „suverénne fondy“ začali vnikať najmä v posledných rokoch vďaka rýchlo rastúcim cenám energetických surovín. Krajiny ich prostredníctvom reinvestujú petrodoláre do akcií, dlhopisov, podielov, nehnuteľností či komodít v zahraničí, čím diverzifikujú svoje príjmy a vytvárajú rezervu pre budúce generácie. Čína zas investuje prostriedky generované jej silným ekonomickým rastom. Odhaduje sa, že v globálnom meradle kontrolujú až 2,5 bilióna dolárov.

Viac ako polovicu z nich kontroluje Investičný nástroj Abu Dhabi (Spojené arabské emiráty). Zvyšné asi 20 ďalších krajín, vrátane Číny, Ruska, Aljašky, Kataru, Kuvajtu, či Nórska. Práve nórsky fond označil nedávno komisár Charlie McCreevy za model transparentnosti.

Investície suverénnych fondov využili prednedávnom viaceré veľké americké finančné inštitúcie na záchranu pred následkami krízy. Finančnú injekciu z Blízkeho východu, Číny či Singapuru využili Morgan Stanley, Standard Bank, Citygroup, či Barclays (EurActiv.sk, 24. december 2007).

REKLAMA

REKLAMA