EÚ vracia transakčnú daň späť do agendy skupiny G20

Nicolas Sarkozy a Angela Merkelová včera získali od európskych lídrov podporu dane z finančných transakcií, hoci ostatní hráči na globálnej úrovni k nej nie sú úplne naklonení.

Napriek globálnej skepse nemecká kancelárka a francúzsky prezident dokázali presadiť transakčnú daň späť do agendy summitu skupiny krajín G20, ktorý bude 26. – 27. júna v Toronte. "EÚ by mala byť na čele snahy presadiť globálny prístup pri uvaľovaní systému poplatkov a daní na finančné inštitúcie," píše sa v záveroch summitu, ktoré boli včera jednomyseľne prijaté hlavami štátov a vlád členských krajín EÚ. Dokument zároveň dodáva, že zavedenie globálne dane z finančných transakcií treba ďalej preskúmať a dopracovať v kontexte krajín G20.

"Globálna transakčná daň je späť v agende, pretože chceme, aby tam bola," povedala Merkelová novinárom po summite. "Pripravíme sa na stretnutia G20 a G8, tak, aby sme tam mohli ísť s čo najjednotnejšou európskou pozíciou, aká bude možná a tá zahŕňa aj poplatky od bánk a zdaňovanie finančných trhov," dodala.

Po britskom a americkom odmietnutí, myšlienka zaviesť transakčnú daň prešla do úzadia, najmä po tom, čo ju v apríli neodporučil ani Medzinárodný menový fond.

Na otázku EurActiv-u, prečo Nemecko myšlienku aj napriek tomu presadzuje, kancelárka pripustila, že transakčná daň operuje so širším záberom aktivít ako poplatky vyberané od bánk, ktoré by sa dali zmanažovať oveľa ľahšie.

Jasná väčšina chce banky vidieť platiť

Väčšina krajín chce, aby banky nielen platili poplatky, ale aj dane. Jediným rozdielom medzi opatreniami je to, kde by vyzbierané prostriedky skončili. Stály predseda Rady Herman Van Rompuy zdôraznil, že pokiaľ v Toronte nedosiahnu konsenzus, EÚ od svojej pozície neustúpi.

Francúzsky prezident Sarkozy priznal, že niektoré európske krajiny nie sú úplne nadršené myšlienkou zavedenia transakčnej dane, z obavy, že sa finančné inštitúcie začnú sťahovať mimo EÚ. Konečné rozhodnutie padne po diskusiách skupiny G20. Podľa francúzskeho prezidenta Francúzsko a Nemecko budú myšlienku presadzovať, aj keď ju neprijmu na globálnej úrovni.

"Pokiaľ ide o Francúzsko a Nemecko, chceme túto daň z finančných transakcií, dokonca sme pripravení […] uvažovať o jej implementácii [mimo G20]," povedal Sarkozy reportérom. Čaká ich však neľahký boj. Švédsko, Česká republika a Veľká Británia sa stavajú proti zavedeniu transakčnej dane.

Zmätok

Podľa oficiálnych zdrojov počas rokovania nastali zmätky o akej dani lídri diskutujú. Maďarský premiér Viktor Orbán opakovane vyzval svojich kolegov, aby vysvetlili o ktorej "dani" hovoria – či ide o daň z transakcií alebo "poplatok" (banky levy), ktorý by banky museli platiť.

Predchádzajúca britská vláda labouristov na čele s Gordonom Brownom sa pohrávala s myšlienkou zaviesť poplatok a kritizovala daň, kým nová vláda na čele s Davidom Camerom tvrdo presadzuje poplatok a je stále skeptická voči dani z transakcií.

Mark Hoban, britský minister financií novinárom povedal, že banky budú platiť poplatok bez ohľadu na postoj USA. Švédsko už zaviedlo fond pre bankovú stabilitu, ktorý je financovaný z dane za určité pasíva, ktoré držia banky a ostatné úverové inštitúcie.

Hádky kvôli dani

Zmätky budú pravdepodobne ďalej pokračovať, pretože medzi lídrami panujú rôzne názory na to, kde by mali vyzbierané prostriedky skončiť. Nezhody nastali najmä po tom, čo koncom mája Európska komisia navrhla vytvorenie európskeho fondu, ktorý by tvorila sieť národných fondov financovaných z "dane" za aktíva a pasíva alebo výnosy bánk a ktorý by fungoval podľa harmonizovaných pravidiel.

Briti a Francúzi chcú, aby sa peniaze dávali do štátnych pokladníc a neodkladali sa pre prípad ďalšieho krachu bánk, čo navrhla EÚ a čo zároveň podporuje Nemecko.

Kampane za zdaňovanie bánk:

REKLAMA

REKLAMA