Európania sú spokojní, obávajú sa ale budúcnosti

Podľa posledného európskeho prieskumu verejnej mienky Eurobarometer sú Európania vcelku spokojní so svojou osobnou situáciou. Menšia spokojnosť vládne v ekonomických a sociálnych otázkach. Najspokojnejší sú obyvatelia severských krajín a Holandska.

Prieskum je súčasťou správy o sociálnej situácii, ktorú dnes zverejnila Európska komisia. Zaoberá sa najmä sociálnymi trendmi v Európe, pričom sa tento rok sústreďuje na bývanie.

„Je povzbudením, že väčšina Európanov je aj napriek ťažkej hospodárskej situácii spokojná so svojím životom, hoci sa v súvislosti s budúcnosťou ukazujú isté obavy,“ uviedol Vladimír Špidla, komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti. „Dnešná správa opäť poukazuje na dôležitosť našich snáh o podporu zamestnanosti a rastu v Európe, aby sa ľuďom zaručila sociálna pohoda v budúcnosti. Musíme pokračovať v tomto úsilí v rámci našej budúcej stratégie do roku 2020, ktorej cieľom je vytvoriť EÚ s inteligentnejšou a zelenšou sociálnou trhovou ekonomikou.“

Práca v teréne pre prieskum prebiehala v máji a júni 2009, teda v čase, keď bola hospodárska kríza v Európe ešte pevne zakorenená. Napriek zložitej ekonomickej situácii väčšina Európanov uviedla, že sú so svojim životom spokojní, pričom na stupnici od -10 do +10 boli priemerne hodnoty na úrovni +3.2 boda.

Najvyššia úroveň spokojnosti spomedzi členských štátov EÚ panuje v Dánsku (+8,0), nezaostáva ani Švédsko, HolandskoFínsko. Najnižšiu úroveň spokojnosti vykazuje Bulharsko (-1,9), nasleduje Maďarsko, GréckoRumunsko.

V otázkach verejných služieb sú Európania vo všeobecnosti skôr nespokojní s tým, ako verejná správa funguje (-1,2 bodu). Obyvatelia všetkých krajín okrem Luxemburska a Estónska sa nazdávajú, že počas posledných piatich rokov došlo k zhoršeniu a s výnimkou Luxemburska obyvatelia vo všetkých krajinách očakávajú v tejto oblasti ďalšie zhoršenie.

Pokiaľ ide o jednotlivé oblasti verejnej politiky, Európania sú skôr spokojní s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (+1,3 bodu), pričom najväčšia spokojnosť je v Belgicku, Holandsku a Luxembursku (viac než +5 bodov) a naopak najnižšia v Bulharsku, Grécku a Rumunsku (-3 body alebo menej). 

Najmenej spokojní sú Európania s tým, ako sa v ich krajinách rieši nerovnosť a chudoba (-2 body). Pozitívne hodnoty boli dosiahnuté len v Luxembursku a Holandsku, zatiaľ čo veľmi výraznú nespokojnosť prejavili respondenti v Lotyšsku a Maďarsku (-5 bodov a menej).

Bývanie

Zo správy Komisie tiež vyplýva, že Európania dnes minú viac zo svojho príjmu na bývanie, než tomu bolo pred desiatimi rokmi (takmer o 4 percentuálne body viac), pričom v  celej EÚ prudko vzrástla hypotekárna zadĺženosť. Európania minú v priemere jednu pätinu svojho disponibilného príjmu na bývanie. Veľa Európanov pokladá svoje bývanie za subštandardné a čoraz viac ľudí s nízkymi príjmami čelí problémom spojeným s bývaním.

Nájmy a splátky úverov sa na celkových nákladoch na bývanie podieľajú v EÚ len 30 %, zatiaľ čo zvyšných 70 % sa vynakladá na opravy, údržbu a vykurovanie. V dôsledku odkúpenia nehnuteľností do osobného vlastníctva je väčšina obyvateľov zo stredo- a východoeurópskych členských štátov EÚ vlastníkom svojho obydlia a ich náklady na opravy, údržbu a vykurovanie predstavujú na celkových nákladoch na bývanie približne 90 %. Najviac Európanov, ktorí svoje obydlie aj vlastnia je v troch členských balkánskych štátoch, v Maďarsku a na Slovensku.

Vplyvy krízy a Slovensko

Hoci je dnes stále ťažké predpokladať celkové vplyvy finančnej krízy na sociálnu situáciu obyvateľov, správa skúma najmä možnosti, ako využiť skúseností z predchádzajúcich období recesie. Uvádza sa, že sociálne výdavky zohrávajú úlohu pri ochrane tých, ktorých recesia postihla, avšak pravdepodobnosť, že nezamestnaní získajú podporu príjmu, je v rámci EÚ rôzna.

V súvislosti so Slovenskom správa preukázala napríklad to, že takmer tretina Slovákov očakáva v budúcom roku zhoršenie ich finančnej situácie v domácnosti a až 61% predpokladá celkové zhoršenie ekonomickej situácie. Až 90% Slovákov považuje situáciu v oblasti zamestnanosti za zlú a v nasledujúcich mesiacoch až 63% predpokladá jej ďalšie zhoršovanie. Horšiu situáciu v porovnaní s ďalšími krajinami vidia Slováci aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci v nezamestnanosti.


Celú správu Eurobarometer 315 si môžete prečítať tu.

Správu o sociálnej situácii nájdete tu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA