Európske korporácie idú na východ

Veľké európske spoločnosti sa otvárajú vysoko kvalifikovaným pracovníkom z nových členských krajín EÚ. Posun na východ – prenesením výroby alebo v sieti dodávateľov – sa tak prejavuje aj v korporátnych hierarchiách.

Rozširovanie EÚ a globalizácia zásadne zmenili spôsob podnikania veľkých firiem, tvrdí štúdia think-tanku Bruegel „Nová korporácia v Európe“. Podčiarkuje rastúci trend využívania subdodávateľov z východnej Európy, čím sa firmy v EÚ snažia znižovať náklady.

Štúdia sa zamerala na 2 200 nemeckých a rakúskych investičných projektov vo východnej Európe medzi 1990 a 2001. Podľa nej patria tieto dve krajiny medzi najintegrovanejšie do svetovej ekonomiky a aj vďaka svojej blízkosti k východnej Európe reprezentujú „pionierske testovacie príklady pre novú organizáciu priemyslu v Európe“.

V Rakúsku sa stal obchod medzi materskou spoločnosťou a jej pobočkou vo východnej Európe „dominantným fenoménom“ – reprezentuje 68,8% rakúskeho dovozu z regiónu. V prípade Nemecka je percento nižšie – 21,6% – no stále tvorí „značný“ podiel. V celej EÚ-27 tvorí obchod medzi pobočkou a materskou firmou štvrtinu až dve tretiny všetkých dovozov z nových do starých členských krajín, tvrdí Bruegel. To „jasne naznačuje, že prenos výroby do zahraničia predstavuje u európskych firiem dôležitý fenomén“.

Správa tak akoby potvrdzovala obavy mnohých ľudí zo západnej Európy, že po masívnom rozšírení v roku 2004 (a 2007) sa začnú firmy sťahovať na východ čo v starých členských krajinách výrazne zvýši nezamestnanosť.

Bruegel však trvá na tom, že „naproti všeobecne zdieľanému názoru, ako presun výroby do blízkeho zahraničia, tak imigrácia kvalifikovanej pracovnej sily môžu posilniť európsku konkurencieschopnosť a pomôcť udržať pracovné miesta v Európe“. Minimálne platí, že ostanú v rámci Európskej únie a nepresunú sa do Číny, tvrdí štúdia.

„Integrácia nových členských krajín EÚ do európskej ekonomiky je príspevkom k udržaniu firiem v Európe v čase zostrujúcej sa globálnej konkurencie, kedy by firmy mohlo inak lákať presunúť časť alebo všetky svoje aktivity do Číny alebo inej rýchlo rastúcej ekonomiky.“

Ak si však firmy budú chcieť udržať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, budú musieť zmeniť štruktúru rozhodovania. Štúdia poukazuje, že v mnohých krajinách sa to už deje. Takmer dve tretiny rakúskych firiem a viac ako tri štvrtiny nemeckých majú čiastočne alebo úplne decentralizovanú štruktúru. „Rovnejšie korporátne hierarchie budú pomáhať európskych firmám prilákať a udržať si vysoko kvalifikovaných pracovníkov aj v prostredí globálneho zápasu o talenty. A tam kde sa nachádza talent, je vyššia pravdepodobnosť príchodu výskumu a vývoja, čo opäť prinesie pozitívne dopady.“

Štúdia tiež argumentuje za zrýchlenie integrácie susedov EÚ v rámci Susedskej politiky. Podpora mobility pracovnej sily môže fungovať ako „katalyzátor rýchlejšej a hlbšej integrácie Európy ako hospodárskeho regiónu“.

V reakcii na najnovší vývoj v medzinárodnom obchode varuje pred zavádzaním protekcionistických nástrojov, či nadmerných využívaním ochranných opatrení ako sú antidumpingové clá. Firmám sa tým bráni, aby prenášali aktivity s nižšou pridanou hodnotou do „lacnejšieho“ zahraničia, čo je často nevyhnutné. „Firemné hranice sa môžu stať dôležitejšie, než hranice krajín, pre podobu budúcej európskej obchodnej politiky.“

REKLAMA

REKLAMA