Únia flirtuje so sociálnymi politikami, naráža na kompetencie

Zatiaľ nie je jasné, čo bude obsahom „Európskeho piliera sociálnych práv" a ani aká bude jeho záväznosť. Slovensko inciatívu víta.

„Európsky pilier sociálnych práv“ ohlásil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom prejave o stave únie ešte v roku 2015.

Je to snaha reagovať na „novú realitu na trhu práce“, globálne a technologické trendy a na demografický vývoj.

O posilnení sociálneho rozmeru európskych politík sa nateraz rozmýšľa najmä v kontexte eurozóny a na dobrovoľnej báze aj pre ostatné členské štáty.

Verejná konzultácia

Zatiaľ nejde o žiadne konkrétne návrhy len o zadefinovanie oblastí. Do konca roka prebieha oficiálna konzultácie na stránkach Európskej komisie. V rámci nej chce Komisia vyhodnotiť fungovanie súčasného právneho rámca v sociálnej a pracovno-právnej oblasti a zmapovať nové trendy.

Obsahovo sa bude týkať až 20 oblastí:

Európsky Pilier Sociálnych Práv – oblasti

Podľa ekonomickej radkyne Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívie Vašákovej v doterajších konzultáciách so slovenskou zainteresovanou verejnosťou rezonovala najmä téma konvergencie miezd.

V Bratislave tento týždeň diskusia pokračovala na podujatí „EU Stakeholder Brunch: Potrebujeme európsky pilier sociálnych práv?“

 

 

Kompetencie

Už dnes je jasné, že akékoľvek úsilie v sociálnej oblasti z európskej úrovne bude komplikovať otázka kompetencií.

Tie má EÚ v sociálnej sfére na základe zmlúv (primárneho práva) len obmedzené. Tie, čo má, sa sústreďujú na oblasť trhu práce. V sekundárnej legislatíve sa prejavili v smerniciach o práve na platenú dovolenku, bezpečnosti pri práci, ochrane pred diskrimináciou alebo aktuálne v kontroverznej smernici o vysielaní pracovníkov.

Témy zamestnanosti a začlenenia sa objavujú aj v mäkkých nástrojoch ako je Stratégia Európa 2020, obmedzene v Európskom semestri a vytvorili sa pre ne európske finančné nástroje (Záruka pre mladých, Európske štrukturálne a investičné fondy, atd).

Národná pozícia

Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš hovorí, že chce o slovenskej pozícii k európskemu pilieru sociálnych práv viesť konzultácie jednak s inými rezortami a tiež so sociálnymi partnermi.

Sám by privítal väčšie vyhodnocovanie dopadov európskej legislatívy na sociálnu oblasť. Ilustratívnym príkladom sú podľa neho fiškálne politiky EÚ, na ktorých sa spolupodieľa vo vzťahu ku Grécku.

Lívia Vašáková reaguje, že európska legislatíva takýmto hodnotením prechádza ale súhlasí, že je priestor na zlepšenie.

Vynútiteľnosť

Otázna podľa Ondruša bude najmä vynútiteľnosť plnenia čohokoľvek, čo bude nakoniec obsahom európskeho piliera sociálnych práv. Nebráni sa ani tomu, aby išlo len o rámec na sledovanie výkonnosti a porovnávanie, ako si štáty počínajú v jednotlivých oblastiach.

To by podľa neho umožnilo vhľad do toho, aký vplyv má nastavenie v oblasti sociálnej politiky na ekonomickú výkonnosť jednotlivých krajín. „Mohlo by to ukázať, čo vedie k lepším výsledkom,“ myslí si.

Sľubuje si od toho akcelerovanie diskusií na národnej úrovni a „búranie mýtov“.

Systematizovať sociálny dialóg

Podľa Jana Drahokoupila z European Trade Union Institute je dobré, aby sociálne ohľady boli súčasťou uvažovania na úrovni EÚ systematicky. „Asi ťažko to dosiahneme tým, že povieme, že zamestnanosť je len vecou EÚ. Nepotrebujeme nové kompetencie, skôr treba zabezpečiť, aby to bolo súčasťou každodenného obsahu a to sa dá dosiahnuť prostredníctvom väčšieho sociálneho dialógu na európskej úrovni.“

Jeho posilnenú úlohu vidí napríklad v Európskom semestri vydávania hospodárskych odporúčaní pre členské štáty. Ich súčasťou by mohli byť jasné sociálne indikátory.

V boji proti nezamestnanosti sú však nástroje jasne na národnej úrovni.

„Tam, kde dochádza k cezhraničným aktivitám a poskytovaniu služieb, môže európska regulácia podrývať sociálne práva na národnej a regionálnej úrovni,“ pomenúva ďalšiu tému pre európsky sociálny pilier Drahokoupil. Tieto problémy sú ale relatívne úzke, v tom koľkých ľudí v EÚ sa týkajú.

Žiadny skok vpred

Daniel Gerbery z Inštitútu pre výskum práce a rodiny hovorí, že otvorenie diskusie treba oceniť, ale veľkou otázkou je práve to, akú silu bude mať výsledný dokument.

Tak, ako je navrhnutý neprináša podľa neho zásadný posun. Rovnako nepovažuje za šťastné riziko posilňovania dvojrýchlostnej Európy ak sa sústredíme len na eurozónuy a ani ukotvenie diskusie o sociálnych právach „v ekonomickom jazyku“.

Radovan Geist z Filozofickej fakulty UK a vydavateľ EurActiv.sk súhlasí, že navrhnutý sociálny pilier nie je významným krokom vpred.

„V kľúčových otázkach ráta s koordináciou národných postupov. Lenže koordináciu (tzv. otvorená metóda koordinácie) využíva EÚ v sociálnej oblasti minimálne od začiatku Lisabonského procesu v r. 2000-2001. Neviedla ani k približovaniu sociálnych politik, ani ku konvergencii sociálnych ukazovateľov.“

Konvergencia

Drahokoupil  hovorí, že treba byť realistický v tom, čo sa dá cez európsku úroveň dosiahnuť. Vidí ale príležitosť ako prekonať rozdiel medzi východom a západom EÚ a začať vážnejšie hovoriť o konvergencii smerom nahor.

„V Česku prišiel po brexite šok a začal brainstorming o tom, ako sa dajú tieto nálady riešiť. Problém je práve, že tu nie je konvergencia a vláda torpéduje iniciatívu, ktorá má viesť k mzdovej konvergencii. Myslím, že to otvára priestor na možnosť zmeny postoja českej vlády v tejto otázke,“ hovorí na margo odmietania smernice o vysielaní pracovníkov zo strany nových členských krajín. Úprava má odstrániť sociálny dumping na jednotnom pracovnom trhu.

Prekérna práca

Pomerne veľkou neznámou na svet práce a právo sociálneho zabezpečenia je vplyv digitalizácie, automatizácie a uberizácie ekonomiky a právo sociálneho zabezpečenia. Podľa Drahokoupila prináša nárast atypických foriem zamestnávania a prekarizácie práce, čo otvára priestor na spoločný európsky prístup k tejto téme.

 

 

Nadstavba sociálnych služieb

Kľúčovým je podľa Rada Geista manažovanie rozporu medzi sledovaním sociálnych cieľov, najmä rovnosti, a iných hospodárskych cieľov ako je konkurencieschopnosť alebo vyrovnaný rozpočet.

“Tento rozpor sa ale nedá riešiť technokraticky, len politicky. Na to ale EK nie je vybavená kompetenciami,“ upozorňuje.

Priestor ale vidí okrem ošetrenia sociálnych otázok v súvislosti s jednotným trhom a sociálnejšom nastavení európskeho semestra aj vo vytvorení európskej nadstavby sociálnych služieb, napr. európskeho poistenia v nezamestnanosti.

REKLAMA

REKLAMA