Francúzi bránia rozpočet na poľnohospodárstvo

Francúzsko tvrdí, že sa mu podarilo presvedčiť Európsku komisiu, aby zmenila svoje vnímanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky a zachránilo ju tak pred výraznými škrtmi.

Európska komisia začiatkom mesiaca predložila základný náčrt reformy agropolitiky, no neuviedla zatiaľ žiadne  údaje o veľkosti jej rozpočtu. Francúzsko, ktoré presadzuje, aby sa výdavky udržali na nezmenenej úrovni (cca 55 miliárd eur ročne), to vnímalo ako pozitívny krok po tom, čo vlani unikol návrh počítajúci s prenosom prostriedkov z poľnohospodárstva na iné oblasti.

„Pred rokom Komisia navrhovala znížiť rozpočet na SPP na 30 – 40 % a zrušiť nástroje na intervenciu na poľnohospodárskych trhoch,“ vyhlásil francúzsky minister poľnohospodárstva Bruno Le Maire na stretnutí s rezortnými kolegami z ostatných členských štátov v Bruseli.

„Iniciatíva z francúzskej strany nám umožnila veci zvrátiť a dnes máme návrh Komisie, ktorý je oveľa vyrovnanejší,“ vysvetlil. Či sa Francúzsku skutočne podarilo zmeniť myslenie exekutívy bude jasné budúci rok, keď zverejní náčrt viacročného finančného rámca po roku 2013.

Paríž však bude musieť presvedčiť aj krajiny, ktoré chcú radikálnu zmenu výdavkov na agropolitiku. Britský minister Jim Paice vyhlásil, že výsledkom reformy by mal byť pokles nielen rozpočtu na poľnohospodárstvo, ale aj zníženie celkového úniového rozpočtu.

Nemecko, ktoré do rozpočtu prispieva najviac, o budúcej veľkosti výdavkov na SPP zatiaľ nehovorí. Vo všeobecnosti však presadzuje fiškálnu zdržanlivosť, čo sťažuje francúzsku pozíciu. „Všetky finančné rozhodnutia treba vnímať v kontexte celkového rozpočtu EÚ. Ako už viete, Nemecko presadzuje obmedzenie budúceho rozpočtu na maximálne 1 % HDP,“ uviedol nemecký štátny tajomník rezortu poľnohospodárstva Robert Kloos.

Tenzie medzi starými a novými členskými štátmi

Nemecko a Francúzsko pripustili, že dotácie v budúcej agropolitike musia byť medzi farmárov z nových a starých členských štátov rozdeľované rovnocennejšie. Krajiny prijali spoločné stanovisko už v septembri, no neuviedli ešte cifru, ktorú budú presadzovať.

Komisia v novembri navrhla, aby sa zrušilo prepojenie medzi dotáciami a historickou úrovňou produkcie, tzv. historický princíp. To vedie k tomu, že grécky farmár dostáva na hektár pôdy 500 eur, kým lotyšský na tú istú plochu menej ako 100 eur.

Exekutíva však jednotnú výšku dotácií odmietla. Le Maire jej stanovisko podporil a dodal, že Francúzsko je pripravené rokovať o zlepšení rovnováhy medzi východom a západom. „Neznamená to však, že jedno euro pre farmárov v Čechách, Poľsku či Maďarsku znamená to isté euro pre farmárov v Španielsku, Taliansku, Francúzsku či Nemecku.  Lepšia rovnováha je dobrá, no to neplatí pre jednotnú výšku dotácií,“ vysvetlil.

Komisár zodpovedný za poľnohospodárstvo Dacian Cioloş tvrdí, že nové kritéria pre udeľovanie dotácií nebudú robiť rozdiely medzi novými a starými členskými štátmi.

Bratislavská deklarácia

Sedem nových členských štátov – Bulharsko, Česká republika, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, RumunskoSlovensko – doteraz podpísalo Bratislavskú deklaráciu, v ktorej presadzujú radikálne zmeny v agropolitike, najmä zrušenie historického princípu a jednotnú platbu na plochu.

"Jednotná platba na plochu je najobjektívnejším kritériom a najviac zohľadňuje orientáciu na trh. Farmár dostane určitú podporu a nik mu nekáže, že čo má robiť a akým spôsobom," uviedol pre TASR slovenský rezortný minister Zsolt Simon.

Skupina krajín sa snaží získať podporu aj medzi starými členskými štátmi. Naklonená im je napríklad Veľká Británia. „Britská delegácia vyjadrila potvrdenie podpory mnohým myšlienkam, ktoré sú uvedené v Bratislavskej deklarácii. Sú otvorení tomu, aby CAP nebola len spoločnou, ale výhradnou politikou, majú záujem o zmenu historického princípu a zavedenie iných objektívnych kritérií, ako aj o zjednodušenie celého systému," informoval minister.

(EurActiv/TASR/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA