Hospodárska kríza: Slovensko má niekoľko plusov

Peter Žiga, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva počas verejnej diskusie zdôraznil, že Slovensko má niekoľko výhod v boji proti kríze – vysoký rast HDP v uplynulých rokoch, prijaté reformy a euro. „Nevidím našu budúcnosť negatívne,“ povedal počas diskusie. Opatrenia, ktoré prijala vláda na podporu systémovo dôležitých projektov bránil slovami: „Chceme podporovať veľké projekty, aby sa najedli aj tí malí (podnikatelia).“

https://euractiv.sk

Nosnou témou diskusie „Slovensko a hospodárska kríza: budúcnosť už nie je to, čo bývala“, boli najmä vládne opatrenia na boj proti negatívnym dôsledkom ekonomického poklesu, ich implementácia a konečný vplyv na podniky, zamestnanosť a rast. Doteraz v rámci dvoch balíkov prijali dokopy 62 najmä plošných opatrení týkajúcich sa sociálnej, daňovej oblasti či pomoci pre malé a stredné podniky, ktoré reagovali na aktuálny stav hospodárstva.

Veľkí verzus malí

„V prvom rade sme sa rozhodli naštartovať domáci dopyt prostredníctvom pripravených, respektíve schválených veľkých štrukturálnych projektov ako je výstavba diaľnic, dostavba Mochoviec a letiska a podobne,“ vysvetlil základ vládnej stratégie štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Žiga.

Na stranu vládnych krokov sa zniesla vlna kritiky, že pomoc dostávajú len veľkí a na malých sa zabúda. Podľa štátneho tajomníka veľké projekty sú príležitosťou aj pre malé firmy – napríklad subdodávateľov v prípade automobiliek či výroby elektroniky. „Keď chceme podporiť hospodárstvo, musíme tak urobiť systémovo. Nemôžeme podporiť mikropodnik, ktorý má síce pridanú hodnotu 200 %, ale na objeme milióna eur. My potrebujeme 20 %, ale na objeme miliardy eur. Chceme podporovať veľké projekty, aby sa najedli aj tí malí.“

 

Iveta Griačová, zo spoločnosti IMP, ktorá sa ako členka Board AmCham Slovensko venuje problematike malého a stredného podnikania, reflektovala situáciu v MSP, ktoré sú na úrovni EÚ považované za jeden z pilierov európskeho hospodárstva. Upozornila, že naše malé a stredné firmy sú dlhodobo podkapitalizované. „Opatrenia prijaté na podporu malých a stredných firiem sú dôležité, aby vyvážili dlhodobú nerovnováhu, ktorá v nich existuje.“

Šrotovné: Predaj áut slovenskej výroby na Slovensku stúpol z 2 na 11 %

Pri hodnotení kontroverzného opatrenia v podobe šrotovného, ktorý mnohí vnímajú ako jednostrannú pomoc automobilovému sektoru, Peter Žiga zdôraznil, že išlo o koordinovaný krok krajín Európskej únie a slovenské šrotovné bolo zavedené podľa nemeckého vzoru.

„Zošrotovalo sa skoro 50 tisíc áut. Viac ako 20 % áut bolo starých v rozmedzí 21 – 25 rokov. Viac ako 80 % áut bolo starších ako 16 rokov. Podľa výpočtov ministerstva hospodárstva bol rozpočtový vplyv + 3,3 milióna eur. Trošku iný pohľad ministerstva financií spôsobuje použitie „relatívnej konštanty“ – koľko ľudí by si kúpilo auto, aj keby nebolo zavedené šrotovné. My sme vychádzali zo štatistík za posledné mesiace, kedy predaj áut prudko poklesol,“ vysvetlil vplyv opatrenia štátny tajomník. „Mimo krízy  sa na Slovensku predávali 2-percentá áut z domácej produkcie. Vplyvom šrotovného toto percento stúplo na 11 %. Malo to teda vplyv na predaj áut vyrobených na Slovensku,“ dodal.

 

Podľa štátneho tajomníka malo zavedenie šrotovného aj jeden nečakaný vplyv – keďže šlo o koordinovanú európsku akciu, krajiny ktoré ho zaviedli začali ignorovať subdodávateľov zo štátov, ktoré šrotovné nemajú. Slovensko si tak polepšilo konkurenčnú pozíciu napríklad voči Českej republike. „Preto česká vláda začala uvažovať o zavedení šrotovného na jeseň tohto roka,“ povedal Peter Žiga.

„Šrotovné malo zaujímavý efekt. Zamerané na automobilový priemysel, spustilo zmenu biznis modelu v iných odvetviach. Zaviedlo sa šrotovné na peňaženky, bielu techniku, televízory. Výrobcovia a aj obchodníci sa prispôsobili novému fenoménu, schopnosť zmeniť biznis model je teraz veľmi dôležitá,“ reagovala Iveta Griačová.

 

Prídu aj veľkí investori

Vláda začiatkom roku 2008 prijala zákon o investičných stimuloch, ktorý stanovoval limity, kedy má investor právo na štátnu pomoc – pri investícii do oblasti, kde je priemerná miera nezamestnanosti, to muselo byť vo výške minimálne 800 miliónov korún; kde  bola nezamestnanosť vyššia ako priemerná, ale nie o viac ako 50 % potreboval 400 miliónov korún; v oblastiach s nezamestnanosťou vyššou ako priemer plus 50 % musel investor investovať 200 miliónov korún V rámci opatrení ich znížili na polovicu.

Pri otázke, či zníženie investičných limitov našlo pozitívny ohlas podnikateľov Žiga poukázal na investora, ktorý nedávno prišiel do priemyselného parku Kechnec. „Prídu aj ďalší, čakajú nás aj väčšie investície. Máme komparatívne výhody voči susedným štátom a tak sme atraktívni aj pre veľkých investorov. O jednom budeme informovať v priebehu dvoch týždňov,“ vyhlásil. 

Inovácie – správny smer

Inovácie, výskum a vývoj sú považované za základ hospodárskej obnovy a zvyšovanie konkurencieschopnosti, keď kríza pominie. „V rámci spomínaného zákona sme vyčlenili aj kategóriu tzv. technologických investorov alebo tzv. centrá excelentnosti a podobne, kde tie investície nemusia dosahovať také parametre – čiže stovky miliónov korún. Vtedy sme stanovili 40 miliónov korún,“ poukázal štátny tajomník. „Aj štrukturálne peniaze, ktoré máme z fondov Európskej únie, sme zamerali na zvyšovanie konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu cez inovatívne technológie, ktorými sa zvyšuje produktivita práce či zavádza nový proces v rámci výroby,“ povedal Žiga. 

Iveta Griačová upozornila, že okrem ekonomickej či finančnej krízy zažívame aj krízu manažmentu a poukázala na potrebu vzdelávania a implementácie inovatívnych spôsobov riadenia. „Inovácie nemusia byť len v technológiách, ale aj biznis modeli, prístupe k zákazníkom a podobne. Tu je veľmi dôležité, aby firmy využívali ten potenciál, ktorý majú. Z makroekonomického pohľadu bude dôležité, aby jednotlivé schémy či už z eurofondov alebo verejných zdrojov smerovali práve k tým firmám, ktoré majú nápad, ale aj predpoklady, aby ho potom komerčne zhodnotili.“

 

Zvyšovanie či znižovanie daní nie je riešením

Obaja diskutujúci sa zhodli, že zvyšovanie či znižovanie daní by v súčasnosti nebolo účinným riešením, aj napriek tomu, že napríklad Írsko sa už rozhodlo dane zvýšiť v snahe urovnať stav verejných financií.

„Skôr ako sa však pristúpi k takémuto opatreniu, treba urobiť dôkladnú analýzu, čo to prinesie. Aký to bude mať vplyv na mikrosféru čiže podnikovú aj na verejné financie. Sú opatrenia, ktoré sa dajú relatívne rýchlo legislatívne vyriešiť – napríklad problematické pohľadávky, či nadbytočné zásoby, nevyčerpané, pre pokles dopytu. Vo finančnom výbore na pôde parlamentu prebieha diskusia o tom, či by sa nedalo legislatívne zasiahnuť v zmysle odpisovania takýchto pohľadávok či zásob,“ reagovala Griačová. Podľa Žigu k zvyšovaniu daní na Slovensku nedôjde, no vláda zvažuje zavedenie tretieho balíka opatrení.

„Tretí balík prinesie nové riešenia. Mali by sa týkať zatepľovania, čo by mohlo mať pozitívne dôsledky prea malé a stredné podniky, ktoré pôsobia v stavebnom priemysle a tento sektor je jeden z najviac postihnutých súčasnou krízou,“ povedal Žiga.

Budúcnosť je…

Aj keď trh začal vykazovať známky stabilizácie, Slovensku hrozí recesia. Podľa štátneho tajomníka je kľúčové, ako sa bude vyvíjať hospodárstvo Nemecka, nášho strategického exportného partnera. „Slovensko má niekoľko plusov. V posledných rokoch sme zaznamenali vysoký rast HDP, prešlo reformami, zaviedlo euro, ktoré vytvára ochranný štít. Výlety napríklad do Győru za lacnejším tovarom, je dočasným efektom, ktorý  sa prejaví tlakom na zvyšovanie cien v Maďarsku, na rast miezd, aj rast cien importov v rámci Maďarska. My sme v tomto smere stabilizovaní. Nevidím našu budúcnosť negatívne.“

 

Podľa Ivety Griačovej nás to najhoršie možno len čaká, keďže v krajinách, kam vyvážame, sa zvyšuje platobná neschopnosť firiem a preto je podľa nej dôležitý prudentný manažment likvidity, financií a hľadanie nových foriem kvality, ktorú môžu priniesť zákazníkovi.

„Kyvadlo ekonomických cyklov – konjunktúry a recesie bolo v minulosti väčšinou presné – teda o koľko ekonomika rastie do plusu, o toľko klesne do mínusu, pričom americký akciový trh je najlepším ukazovateľom tohto vývoja. Keď v minulosti tieto výkyvy boli priemerne na úrovni + (60 – 80) % oproti mediánu, konjunktúra pred touto krízou dosiahla úroveň až cca  150 %. Podľa tejto štatistiky ešte dnes zďaleka nie sme v prepade, ktorý by odpovedal týmto pravidlám. Dobrou správou z minulosti je, že kríza nikdy netrvala dlhšie ako tri a pol roka,“ uzavrela Griačová.

Diskusiu, ktorá sa uskutočnila 27. apríla, organizoval informačný portál EurActiv.sk a občianske združenie Alternatíva – Komunikácia – Občania, v spolupráci s Americkou obchodnou komorou na Slovensku. Diskusiu finančne podporil Friedrich Ebert Stiftung.

REKLAMA

REKLAMA