ICIJ: Juncker blokoval boj proti neplateniu daní

Podľa dokumentov, ktoré zverejnil Guardian a ICIJ, Juncker, ešte ako luxemburský premiér, blokoval boj proti vyhýbaniu sa plateniu daní.

Jean-Claude Juncker
Jean-Claude Juncker, zdroj: TASR

Členské štáty riešia problém vyhýbania sa plateniu daní už dve desaťročia. V rámci Rady ministrov je na to vytvorená pracovná skupina Primarolo, nazvaná po jej prvom predsedovi.

Skupina vznikla už v roku 1998, no nedokázala prísť s takmer žiadnymi záväznými návrhmi. Agresívne daňové praktiky veľkých firiem, ktoré v posledných rokoch vyplávali na povrch, ukazujú, že skupina Primarolo dosiahla veľmi málo z deklarovaných cieľov.

Systematické obštrukcie

Dokumenty, ktoré 1. januára zverejnil The Guardian v spolupráci s Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov, „ukazujú, ako zopár krajín využíva svoje miesto vo výbore, aby blokovali spoločné aktivity EÚ, a chránili vlastné daňové režimy“.

Podľa britského denníka, snahy EÚ o zabránenie vyhýbaniu sa plateniu daní, a neférovej daňovej konkurencii, ktoré ukázali napríklad dokumenty LuxLeaks, boli „pravidelne zdržiavané, oslabované, alebo odklonené aktivitami skupiny najmenších členov EÚ, pravidelne vedených Luxemburskom“.

Luxembursko zablokovalo napríklad opatrenia proti tzv. daňovým rozhodnutiam – dohodám, ktoré s firmami podpisovali vlády (okrem Luxemburska napríklad aj Írsko). Vďaka ním mohli firmy podstatne znížiť svoje dane.

Zablokované boli aj plány týkajúce sa hybridných pôžičiek, pomocou ktorých materské spoločnosti často ukrývali či prenášali zisky do pobočky vo „výhodnejšom“ daňovom režime. Luxembursko sa postavilo aj proti zlepšeniu výmeny fiškálnych informácií.

V nedávnej dobe zas bolo Luxembursko, už pod vedením premiéra Xaviera Bettela, obvinené z blokovania iniciatív EÚ v boji proti neplateniu daní tým, že nesúhlasilo so zrušením podmienky jednomyseľnosti pri hlasovaní v skupine Primarolo, ako to požadovalo Nemecko, či Francúzsko.

Protirečivé postoje

Oficiálne postoje Luxemburska si protirečia: navonok podporuje transparentnosť, no za scénou sa jej bráni všetkými silami.

Hovorkyňa luxemburského ministerstva financií pre Guardian povedala, že nevie nič o nedávno odhalených dokumentoch, preto na nich nemôže reagovať.

„V posledných rokoch je Luxembursko v čele globálneho trendu smerom k väčšej transparentnosti v daňových otázkach, a v boji proti škodlivej daňovej súťaži“, vyhlásila hovorkyňa.

Juncker pod tlakom

Jean-Claude Juncker musel opakovane odpovedať na otázky o svojej úlohe pri vytváraní, a udržiavaní luxemburského daňového systému. Ako bývalý premiér, a zároveň minister financií, vypovedal v septembri 2015 aj pred výbormi Európskeho parlamentu pre hospodárske otázky a dane.

Neochota, no postupný pokrok

O nerovnakej ochote členských krajín posilňovať boj proti daňovým podvodom a agresívnemu plánovaniu hovoril v nedávnom rozhovore pre EurActiv.sk aj štátny tajomník ministerstva financií Ivan Lesay.

„Na poslednej Rade sa nám nepodarilo uzavrieť celý zvyšok smernice o boji proti daňovým únikom, venovanej takzvaným hybridným nesúladom. Táto legislatíva sa už dotýka aj vnútroštátnych daňových predpisov členských štátov EÚ, ktoré tiež majú nejaké preferenčné daňové režimy. Niektoré krajiny teda nemajú veľkú ochotu dohodnúť sa. Chcú prechodné obdobia, miernejšie sankcie, výnimky, a podobne.“

Napriek tomu vidí v EÚ v tejto oblasti určitý pokrok. „V oblasti vytvárania rovnakých pravidiel a predchádzania nespravodlivej konkurencii už máme čiastkové výsledky, aj vďaka iniciatíve OECD (BEPS – Base Erosion Profit Shifting). Írsko už vlastne súhlasilo, že postupne zruší daňový režim, kvôli ktorému je dnes v konflikte s Komisiou. Za niekoľko rokov prestane fungovať. Pokroky sa dejú, len chcú čas.“

Pozadie

Skupina Primarolo bola vytvorená v marci 1998 a nazvaná podľa svojho prvého predsedu, Dawn Primarola z Veľkej Británie. Podľa správy, ktorú v 2007 pred francúzskym Senátom predložil Philippe Marini, od vzniku identifikovala takmer 300 škodlivých daňových praktík a 66 z nich pomohla revidovať, alebo nahradiť.
Už v tom čase však Mariniho správa hovorila o nových formách neférovej daňovej súťaže, ktoré vznikali na obídenie existujúcich pravidiel.
Medzi identifikovanými neférovými praktikami boli napríklad prakticky nulové daňové sadzby uplatňované na zisky distribuované materskými spoločnosťami, či veľké daňové výhody pre nerezidentské nadnárodné spoločnosti. Týkali sa napríklad Malty, či britského Isle of Man.
Správa konštatovala, že sa Komisia pokúsi tieto praktiky potlačiť nepriamo tým, že bude kvalifikovať daňové rozhodnutia ako formu štátnej pomoci, a bude žiadať doplatenie ušlej dane. Prvé také rozhodnutie však Komisia urobila až o deväť rokov neskôr, keď v 2016 nariadila, aby Apple doplatil Írsku 19 miliárd. Prípad je stále otvorený, Írsko sa proti rozhodnutiu odvolalo, nesúhlasí ani americký Apple.

REKLAMA

REKLAMA