Kanadsko-európska dohoda stojí pred finále

Znenie tzv. dohody CETA je na svete. Hlavný kanadský vyjednávač odľahčene hovorí, že ak môže Slovensko do Kanady dovážať hokejové puky, tak potom už hocičo.

Rokovania o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou (Comprehensive Economic Trade Agreement – CETA) sa po 5 rokoch uzavreli n 24. septembra 2014. Text dohody je voľne prístupný a momentálne prechádza právnou revíziou. Následne sa ešte pred oficiálnym predstavením znenia členským krajinám budú vyhotovovať oficiálne preklady.

Schváliť dohodu musia členské štáty (Rada). Súhlas potrebuje dohoda aj od Európskeho parlamentu. Najskorší predpokladaný dátum jej vstupu do platnosti je podľa zástupcu hlavného negociátora EÚ s Kanadou Philippa Dupuisa, koniec roka 2016.

Slovensko vidí možnosti vyplývajúce z CETA najmä v automobilovom priemysle, vrátane komponentov, strojárskom, chemickom či potravinársky priemysel. Vzhľadom na nízky podiel Kanady na slovenskom exporte 0,23 %, sa benefity skôr prejavia v podobe zvýšenia subdodávok do iných členských krajín EÚ a až následne do Kanady.

Nevyužitý potenciál je tiež podľa štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Rastislava Chovanca v oblasti nových investícií.

„Nedávno, keď som bol doma, čo nebýva často, moja mladšia dcéra prišla s tým, že na ulici našla hokejový puk. Pozrel som na neho a vidím, že bol vyrobený na Slovensku. Ak môže Slovensko do hokejovej Kanady dovážať puky, tak potom už hocičo“, tvrdí hlavný kanadský vyjednávač  pre CETA Steve Verheul.

Snahou Európskej únie v začiatkoch rokovaní bolo „dobehnúť“ USA, ktoré majú s Kanadou a Mexikom uzavretú Severoamerickú dohodu o voľnom obchode (NAFTA), hovorí Dupuis.  Z kanadskej strany išlo zase o snahu diverzifikácie obchodných vzťahov nad rámec USA, vysvetľuje Verheul.

Od začiatku museli obe strany hľadať spoločný rámec. Kým Kanada vstupovala do rokovaní s modelom na báze dohody NAFTA, EÚ prišla zase s modelom vlastnej hospodárskej únie.

Verheul pripomína, že rokovania trvali 5 rokov  a to napriek faktu, že Kanada a EÚ sú prirodzení partneri  a majú k sebe aj kultúrne relatívne blízko. Na druhej strane nedochádzalo k prerušeniam rokovaní a problematické miesta bolo vždy možné vyriešiť.

Hoci tarifné bariéry nie sú najväčšou prekážkou vzájomného obchodu, niektoré sektory by aj v tomto smere pocítili úľavy hneď od uvedenia dohody do praxe. Zrušilo by sa napríklad clo na automobily v súčasnej výške 11 % alebo na nábytok vo výške 15 %.

Potravinársky sektor bol jednou z citlivých oblastí a to aj pre Slovensko, ktoré si obhajovalo niekoľko citlivých komodít. Napríklad pri mliečnych výrobkoch sa tiež obe strany dohodli na kvótach. Kanada mala problém s európskymi chránenými zemepisnými označeniami pôvodu potravín, ustúpila ale v záujme celkovej dohody. Únia tak bude mať na kanadskom trhu ochránených 145 originálnych zemepisných označení potravín. Z európskeho hľadiska sa tiež napríklad podarilo ošetriť vývozy a distribúciu vín a destilátov, najúspešnejšieho európskeho potravinárskeho produkt.

Od začiatku bolo podľa zástupcu hlavného negociátora EÚ pre CETA jasné, že verejné služby ako napríklad vzdelávanie, voda, dotované služby a štátne monopoly nebudú predmetom obchodnej dohody. Strany si tiež navzájom nezasahovali do  fytosanitárnych štandardov.

Za úspech považuje európska strana otvorenie prístupu k verejným zákazkám pre európske podniky na úrovni kanadských provincií. Dohoda tiež predpokladá jedno miesto pre prístup k informáciám o verejnom obstarávaní v Kanade na všetkých úrovniach.

Súčasťou CETA je aj nanovo vyšpecifikovaný systém riešenia sporov medzi investorom a štátom (známy pod skratkou ISDS). Podľa negociátorov ide o transparentnejší  a pozitívnejší model, ako ich poznáme z bilaterálnych dohôd o ochrane investícií staršieho dáta.

Na otázku poslanca NR SR Jozefa Kollára, či je možné, že sa pod kritikou z Nemecka, ISDS z dohody CETA dodatočne vypustí Dupuis hovorí, že na to nie je dôvod, pretože mechanizmus riešenia sporov zadefinovaný v CETA je „veľmi dobrý“.  Navyše, Kanada by mohla následne oprávnene žiadať vyňatie iných oblastí, v ktorých kanadská strana urobila kompromis.

Mechanizmus ISDS je jednou z hlavných kontroverzných otázok aj pri vyjednávanej dohode medzi EÚ a USA (TTIP).

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA