Komisia pripravuje základ bankovej únie

Členské štáty podľa pripravovaného návrhu zrejme budú musieť vzájomne zdieľať náklady za krachujúce banky. Európska komisia chystá súbor pravidiel, ktoré by znamenali významný krok vo finančnej integrácii, no zrejme narazia na nesúhlas Nemecka či Veľkej Británie.

Európsky bankový sektor po finančnej kríze v roku 2008 zažíva vplyvom dlhovej krízy neutíchajúce turbulencie. Pod drobnohľadom sú teraz najmä španielske banky, ktoré sa trápia pre zlyhané úvery po spľasnutí realitnej bubliny a z gréckych bánk zákazníci vyberajú svoje vklady v eurách pre obavy z ich znehodnotenia v prípade, že krajina bude musieť z eurozóny odísť.

Európska komisia 6. júna predstaví súbor pravidiel, ktoré dajú národným regulátorom právomoc prevziať kontrolu nad krachujúcimi bankami, rozložiť ich na menšie časti a prerozdeliť straty medzi majiteľov ich dlhopisov.

Ak s nimi budú súhlasiť členské štáty, bol by to prvý krok pri tvorbe celoeurópskeho systému kontroly a platenia za reštrukturalizáciu či likvidáciu bánk v problémoch. Ide o základný element bankovej únie, ktorej vytvorenie žiada Európska centrálna banka.

Cieľom systému je zabrániť rastu bánk do takých rozmerov, že sa stanú príliš veľké na to, aby mohli padnúť a ich kolaps by viedol k zmätku na celom trhu. Plán zároveň počíta s väčším zameraním sa na záchranu bankových domov z vlastných zdrojov (tzv. bail-in) alebo cez straty držiteľov dlhopisov, aby sa krach bánk netýkal daňových poplatníkov tak ako doteraz.

Návrh by mohol vstúpiť do platnosti od roku 2014 a išlo by o režim nesolventnosti bánk v EÚ. Krajiny by sa museli na prípadný kolaps pripraviť tým, že by od bánk zbierali poplatok vo výške 1 % ich depozít. Tieto peniaze by slúžili ako rezerva pre núdzové situácie.

Európska komisia v súčasnosti vidí šancu pre takéto návrhy vzhľadom na to, že aj na minulotýždňovom summite európski lídri požiadali stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya o vypracovanie návrhov na prehĺbenie integrácie v eurozóne, ktoré sa môžu týkať aj užšej spolupráce v bankovníctve.

Vo svojom pláne však exekutíva napriek tomu nie je priveľmi ambiciózna a vyhla sa otázke spoločného fondu na likvidáciu či rehabilitáciu problémových bánk. Jeho vytvorenie žiada najmä Európska centrálna banka.

Systém by však zblížil národné fondy. Britský by musel napríklad požičať francúzskemu v prípade, že by banka operujúca v oboch krajinách čelila kolapsu. Avšak vytvorenie jednotného fondu by zrejme narazilo na odpor v Nemecku či Veľkej Británii. Návrh si okrem súhlasu členských štátov bude vyžadovať aj súhlas Európskeho parlamentu.

  • Ďalšie kroky:

6. júna 2012 – Európska komisia predstaví návrh cezhraničnej bankovej regulácie

  • Pozície:

Michel Barnier, komisár pre vnútorný trh a finančnú reguláciu: „Ak regulátori odhalia riziko, upozornia naň a následne dôjde k prijatiu niekoľkých rozhodnutí vrátane zákazu niektorých bankových aktivít, zákazu vyplácania dividend a zmeny manažmentu. Ak sa kríza stane príliš vážna a bude nevyhnutný riadený bankrot, budeme mať mechanizmu, ktorý ho bude viesť.“

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA