Komisia zverejnila stratégiu na nasledujúcu dekádu

Exekutíva dnes zverejnila stratégiu Európa 2020 zameranú na tri kľúčové faktory – inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Zároveň stanovila päť cieľov, ktoré určujú, kde by EÚ mala pokročiť do roku 2020.

Európska komisia dnes zverejnila nový hospodársky plán Európa 2020, ktorý nahradí súčasnú Lisabonskú stratégiu. Vyzvala členské štáty, aby sa poučili zo súčasnej krízy a pri napĺňaní cieľov vzájomne spolupracovali. „Sme silnejší, ak pracujeme spoločne, a úspešné východisko z krízy preto závisí od úzkej koordinácie v oblasti hospodárskej politiky. Ak by sme tak nepostupovali, mohlo by to viesť k „stratenému desaťročiu“ relatívneho úpadku, trvalej straty rastu a štrukturálne vysokej nezamestnanosti,“ uvádza Komisia.

Európa 2020 je postavená na troch vzájomne prepojených prioritných oblastiach – inteligentnom raste, rozvoji hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách, udržateľnom raste podporujúcom nízkoemisné konkurencieschopné hospodárstvo s efektívnou spotrebou zdrojov  a inkluzívnom raste podporujúcom vysokú zamestnanosť, sociálnu a územnú súdržnosť.

Podľa exekutívy by Európa do roku 2020 mala splniť päť hlavných cieľov:

  1. miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov by mala dosiahnuť 75 %,
  2. úroveň investícií do výskumu a vývoja by mala dosiahnuť 3 % HDP EÚ,
  3. v oblasti klímy/energie by sa mali dosiahnuť obmedzenie emisií CO2 o 20 % a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň zníženie spotreby energie o 20 %,
  4. podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by sa mal znížiť pod 10 % a minimálne 40 % mladých ľudí by malo mať vysokoškolské vzdelanie, .
  5. o 20 miliónov ľudí menej by malo byť ohrozených chudobou.

Zároveň stanovila program pozostávajúci z hlavných iniciatív:

  1. „Inovácia v únii – preorientovanie politiky výskumu/vývoja a inovácií na hlavné výzvy pri súčasnom zbližovaní vedy a trhu s cieľom uvádzať vynálezy na trh v podobe výrobkov. Ako príklad sa dá uviesť skutočnosť, že patent na úrovni Spoločenstva by mohol spoločnostiam každoročne ušetriť 289 miliónov EUR.
  2. Mládež v pohybe – zvyšovanie kvality a medzinárodnej atraktivity európskeho systému vyššieho vzdelávania prostredníctvom propagácie mobility študentov a mladých profesionálov. Konkrétne by napríklad ponuky voľných pracovných miest vo všetkých členských štátoch mali byť ľahšie dostupné v celej Európe a mali by sa náležite uznávať odborné kvalifikácie a skúsenosti.
  3. Digitálny program pre Európu – čerpanie udržateľných hospodárskych a sociálnych výhod, ktoré prináša jednotný digitálny trh prostredníctvom ultrarýchleho internetu. Všetci Európania by mali mať do roku 2013 prístup k vysokorýchlostnému internetu.
  4. Európa efektívne využívajúca zdroje – podpora prechodu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje. Európa by mala dodržať svoje ciele na rok 2020, pokiaľ ide o výrobu energie, energetickú účinnosť a spotrebu. To by do roku 2020 viedlo k úsporám na dovoze ropy a zemného plynu vo výške 60 miliárd EUR.
  5. Priemyselná politika pre „zelený“ rast – podpora priemyselnej základne EÚ, ktorej cieľom je zaistiť jej konkurencieschopnosť v období po prekonaní krízy, podpora podnikania a rozvoj nových zručností. Vytvorili by sa tým milióny nových pracovných miest.
  6. Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta – vytváranie podmienok na modernizáciu trhov práce s cieľom zvyšovať zamestnanosť a zaistiť udržateľnosť našich sociálnych modelov pre obdobia, keď generácia silných populačných ročníkov začne odchádzať do dôchodku, a
  7. Európska platforma na boj proti chudobe – zabezpečovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti prostredníctvom pomoci chudobným a sociálne vylúčeným skupinám a zabezpečenie, aby sa dokázali aktívne podieľať na živote spoločnosti.“

Implementácia týchto iniciatív si bude vyžadovať úzku spoluprácu na všetkých úrovniach. Komisia chce posilniť metódy riadenia, aby zabezpečila pokrok v napĺňaní cieľov stratégie. Zdôraznila, že program Európa 2020 a Pakt stability a rastu budú oddelenými nástrojmi, no predkladanie správ a vyhodnocovanie oboch programov bude prebiehať súbežne. O konečnom znení stratégie rozhodnú lídri na jarnom summite koncom marca.

„Deficit rastu v Európe ohrozuje našu budúcnosť. Musíme rozhodujúcim spôsobom zabojovať s našimi nedostatkami a využiť pri tom náš rozsiahly potenciál. Musíme vybudovať nový hospodársky model postavený na vedomostiach, nízkouhlíkovom hospodárstve a vysokej miere zamestnanosti. Tento boj si vyžaduje mobilizáciu všetkých aktérov v celej Európe,“ skonštatoval predseda Komisie José Manuel Barosso.

"Aby bola nová Stratégia EÚ 2020 úspešná, musí sa vyvarovať najväčším nedostatkom svojej predchodkyne. Medzi ne patrí neuspokojivá implementácia reforiem, zlyhávajúca na nedostatočnom osvojení, slabých riadiacich štruktúrach a neefektívnej komunikácii," konštatuje sa vo vládnom materiáli Lisabonská stratégia/EÚ2020, ktorý včera slovenskej vláde predložil podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič a minister financií Ján Počiatek.

Ďalšie kroky:

  • 25. – 26. marec 2020 – Lídri na summite rozhodnú o hlavnom smerovaní hospodárskej politiky na základe predloženého návrhu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA