Kontrola finančných inštitúcií získava kontúry

Európska komisia navrhne silnejšie právomoci pre celoeurópske dozorné autority, ktoré budú súčasťou regulačných pravidiel pre medzinárodné banky a poisťovnícke skupiny. Citlivá otázka, ako reagovať v prípade kolapsu nadnárodnej spoločnosti je však stále otvorená, vyplýva z diskusií na Európskom podnikateľskom summite.

Pozadie:

Finančná kríza zdôraznila potrebu lepšej európskej kontroly finančných inštitúcií, ktoré sú vo väčšine prípadov zapojené do medzinárodných aktivít aj keď dohľad ostáva národnou záležitosťou.

Vo februári expertná skupina na čele s Jacquesom de Larosiérom navrhla dvojstupňovú formu finančného dozoru, ktorá zabezpečí monitorovanie systémového rizika aj jednotlivých spoločností.

Otázky:

Brusel podporuje návrhy de Larosiérovej expertnej skupiny, exekutíva v máji predloží koncept na vytvorenie troch nových kontrolných orgánov pre banky, poisťovne a istiny s právomocami na presadzovanie svojich rozhodnutí o omyloch medzinárodných finančných skupín v Európe.

V súčasnosti sú nadnárodné banky a poisťovnícke skupiny kontrolované na národnej úrovni a v lepších prípadoch „kolégiami národných supervízorov“. Stále však neexistuje mechanizmus, ktorý by určoval, ktorý regulátor by mal mať hlavné slovo v prípade nezhôd. Výsledkom toho kontrolné orgány väčšinou zistia, že sa blíži kolaps veľkej finančnej inštitúcie, len pár hodín pred tým, ako sa tak stane. Belgický minister financií Didier Reynders na Európskom podnikateľskom summite včera (26. marca) v Bruseli povedal, že tak tomu bolo napríklad v prípade pádu skupiny Fortis.

Zástupcovia Komisie na osobitej konferencii minulý týždeň povedali, že Brusel bude presadzovať prepojenejší sprostredkovateľský mechanizmus ako praktický spôsob na riešenie sporov medzi kolégiami supervízorov. Pripustili, že síce ešte stále treba dosiahnuť politickú dohodu, no cieľom ostáva posilniť tri nové regulačné orgány o úlohu mediátorov.

Komisia toto opatrenie zahrnie do svojho plánu reformy európskeho systému dozoru nad finančným sektorom, ktorý by mali zverejniť v máji,  ešte pre júnovým summitom. Nie všetky členské štáty však chcú podporiť návrh, ktorý by ich čiastočne obral o hlavnú rolu regulátorov skupín, ktoré operujú na ich teritóriu.

Okrem toho, viacero aspektov plán je stále nejasných a budú predmetom vyjednávania v rámci EÚ, čo bude mať vplyv aj na aprílový summit G20, na ktorom by sa otázkami kontroly nad finančným sektorom mali zaoberať z globálneho pohľadu.

Najrelevantnejšou otázkou ostáva, kto bude zodpovedný za finančnú pomoc medzinárodnej skupiny v prípade, že zlyhá. Ktorý členský štát a ktorí platcovia daní budú musieť za to zaplatiť? De Larosiérova skupina v tejto oblasti nedala žiadne riešenie. Onno Ruding, bývalý holandský minister financií a člen de Larosiérovej skupiny včera povedal, že je to „top politickou záležitosťou“.

Ďalší otáznik je v prípade konglomerátov, ktoré ponúkajú bankové a poisťovnícke služby a sú preto predmetom rôznych regulácií a kapitálových požiadaviek. Príkladom takejto spoločnosti je Fortis. „Tento model skúmame,“ povedal Rainer Masera, ďalší člen expertnej skupiny. De Larosiérova správa je však v tomto smere vágna.

Komisia sa v súčasnosti len dovoláva „silnej koordinácie“ medzi tromi novými orgánmi, ktoré nahradia existujúce regulačné výbory  – CEBS (banky), CESR (istiny) a CEIOPS (poisťovne).

Ďalšie kroky:

  • 2. apríl 2009: G20 summit v Londýne.
  • 3. – 4. apríl 2009: Rada Ecofin v Prahe.
  • Máj 2009: Komisia by mala zverejniť svoje balík finančnej regulácie pre Európu.
  • 18. – 19. jún 2009: Európska rada.

REKLAMA

REKLAMA