Kroesová chce ešte stihnúť vyrovnať účty s kartovými spoločnosťami

Visa bude pravdepodobne musieť znížiť poplatky za platbu kartou a to ešte kým je mandát pre hospodársku súťaž v rukách komisárky Neelie Kroesová.

Pozadie:

Mnohostranné výmenné poplatky (multilateral interchange fees – MIF) sa účtujú za každú transakciu, ktorú urobí spotrebiteľ so svojou kartou. Tieto poplatky vplývajú aj na ceny produktov, a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zakúpené kartou. Takže sa táto problematika týka všetkých spotrebiteľov.

Kreditné a debetné karty Visa predstavujú 36 % všetkých platieb kartou, uskutočnených v Európskej ekonomickej oblasti. Visa je najčastejšie akceptovanou platobnou kartou a prijíma ju viac ako 5 miliónov obchodníkov. V roku 2006 bolo uskutočnených 25 miliárd kartových platieb v rámci EEA s celkovou hodnotou €1,600 miliardy eur.

Európska komisiamôže ovplyvňovať len cezhraničné transakcie – napríklad keď francúzsky turista použije svoju kartu v Amsterdame. Takéto operácie podľa európskej exekutívy predstavujú 5  % MIF.

Otázky:

Visa pravdepodobne sa bude musieť podobne ako pred časom spoločnosť MasterCArd podvoliť tlaku zo strany Komisie a znížiť svoje poplatky. Spoločnosť ešte v apríli 2009 dostala od exekutívy vyhlásenie o námietkach, v ktorom bola obvinená z porušovania pravidiel o spravodlivej hospodárskej súťaži.

„Mnohostranné výmenné poplatky poškodzujú súťaž medzi bankami, zvyšujú náklady maloobchodníkov za akceptovanie platby kartou a následne zvyšujú náklady aj pre spotrebiteľov,“ píše sa vo vyhlásení.

Podľa zdroja blízkeho Komisii budú spoločnosti ako Visa vyzvané, aby stanovili znížené poplatky za debetné aj kreditné platby, tak ako v prípade MasterCArd.

Mastercard znížila cezhraničné poplatky MIF na transakcie prostredníctvom kreditných kariet na 0,3 % zo predošlej miery, ktorá sa pohybovala od 0,8 % do 1,9 %. Pokiaľ ide o transakcie cez debetné karty, poplatky sa znížili na 0,2 % z 0,4 % až 0,75 %.

Visa však tvrdí, že svoje MIF vypočítava tak, aby pokryli viacero nákladov spojených s vydávaním kariet, priebehom platieb, zvyšovaním kreditu a poskytovaním garancie pre maloobchodníkov. V súčasnosti pri transakciách kreditnými kartami účtuje 0,61 % a pri debetných kartách priemerne 18 centov. Pri ukončení konania voči MasterCard komisárka Neelie Kroesová upozornila, že očakáva, že Visa bude nasledovať príklad.

„Nedovolíme, aby Visa profitovala na úkor MasterCard,“ pričom poplatky a metodológiu, ktorú aplikovala MasterCard považuje za meradlo aj pre ostatné spoločnosti v sektore.

Príslušné generálne riaditeľstvo intenzívne pracuje na tom, aby k rozhodnutiu o osude Visa dospeli ešte pred nástupom dezignovaného komisára Joaquína Almuniu, ktorý by mal prebrať mandát po Kroesovej.

Prípadom MasterCard sa však v súčasnosti zaoberá Súd prvej inštancie.

Nové kartové schémy na scéne?

Dve dominantné spoločnosti však čelia aj rastúcej konkurencii. Samotná Európska centrálna banka aj Európska komisia dlhodobo vyzývali, aby na trh s platobnými kartami vstúpili aj ďalší hráči, pretože sa obávajú, že po implementovaní Jednotnej oblasti pre platby v eurách by sa ešte viac upevnila moc spomínaných firiem.

Na apel reagovali tri nové firmy, no Dominik Buysschaert, výkonný šéf PayFair, pilotnej kartovej schémy v Belgicku zdôraznil, že nové pravidlá o platbách novým hráčom nepomôžu, ale poškodia im.

Smernica o platobných službách, ktorú zatiaľ transponovali v 20 z 31 členských štátov zavádza aj tzv. platobné inštitúcie – nebankové spoločnosti (mobilní operátori), ktoré fungujú na základe iných pravidiel a v niektorých smeroch napríklad v požiadavke na kapitálovú primeranosť sú bankové inštitúcie v nevýhode.

Schéma PayFair stanovila MIF na 0,1 %. Zatiaľ ju využíva jedna maloobchodná sieť, no ďalších päť by malo pribudnúť v najbližších týždňoch. Okrem nej sa na trhu snažia presadiť aj schémy Monnet a EAPS.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA