Labouristi si chcú posvietiť na imigrantov

Šéf strany Ed Miliband tvrdí, že okamžitým otvorením pracovného trhu novým členským krajinám sa labouristi dopustili chyby. Signalizuje zmenu prístupu k téme.

Diskusia o imigrácii sa musí vyhnúť dvom pascám – nevenovať sa obavám ľudí z imigrácie a dúfať, že odoznejú, prípadne tvrdiť, že môžeme Britániu odstrihnúť od sveta, povedal to v príhovore na pôde Institute for Public Policy Research šéf britských labouristov Ed Miliband.

„Som presvedčený, že imigrácia prináša benefity, ekonomické, kultúrne a sociálne“, povedal v úvode. Pripomenul, že sám je potomkom imigrantov, ktorí do Británie prišli počas a po druhej svetovej vojne a jeho uchopenie tejto témy bude vždy vychádzať z tohto faktu. Zároveň ale podľa vlastných slov vníma obavy ľudí, predovšetkým pracujúcich,  z imigrácie, z budúcnosti, z nedostatku dobrých pracovných miest. Upozornil, že takéto obavy z nich ešte nerobia bigotných ľudí.

Posun v téme imigrácie u labouristov pod jeho vedením podľa neho v žiadnom prípade nie je posunom doprava, tvrdí, že mu skôr ide o reformu britskej ekonomiky.

Verejnosť si podľa neho rýchlejšie ako labouristi uvedomovala niektoré problémy v súvislosti s imigráciou, najmä z nových členských štátov. Spätne priznal, že otvorenie pracovného trhu východnej Európe – rozhodnutie, ktoré urobila labouristická vláda, nebolo dostatočne odhadnuté.

Imigrácia pre niektorých veci zľahčila, napríklad pre podnikateľov, pre iných, zväčša nižšie prijímové skupiny, naopak, sťažila prístup z vzácnym zdrojom.

„Moja vízia ekonomiky je taká, v ktorej manažéri a zamestnanci vnímajú sami seba ako súčasti spoločného projektu.“

Problémom nízko kvalifikovanej pracovnej imigrácie je vplyv na mzdy v Británii, predovšetkým obchádzanie minimálnej mzdy, ktorú v krajine zaviedli práve labouristi.

Problém je vypuklý najmä v stavebnom sektore. Navrhuje zvýšiť pokuty za podliezanie minimálnej mzdy, z dnešných 5 000 libier aspoň na dvojnásobok.

Pokaľ ide o kvalifikovanú pracovnú silu zo zahraničia, ktorá vypĺňa miesta, ktoré Briti nie sú schopní obsadiť – tam sa musí krajiny podľa Milibanda prispôsobiť vzdelávaním a prípravou ľudí. Každé pracovisko, kde je  podiel imigrantov na celkom počte zamestnancov vyšší ako 25 % (dvojnásobok podielu imigrantov na populácii) je treba preskúmať a identifikovať dôvody, prečo sa musí spoliehať na zahraničnú pracovnú silu.

Pritvrdeným legislatívy chce zakázať prax niektorých pracovných agentúr, ktoré sa špecializujú len na lacnú zahraničnú pracovnú silu a vylučuje zo svojich služieb Britov.

Kritizuje konzervatívcov, že dali sľub, ktorí v žiadnom prípade nebudú schopní splniť, okresať imigráciu z dnešných takmer 600 tisíc za rok na 20 tisíc prostredníctvom kvót. Horné hranice sú len jednou súčasťou riešenia, tvrdí MIliband, tým skôr, že na dnešné členské krajiny EÚ sa žiadne vzťahovať nemôžu.

Avizuje, že labouristická vláda by zaviedla najdlhšie možné prechodné obdobie na pracovný trh v dĺžke sedem rokov pre každú novú členskú krajinu Európskej únie. Najbližšie to bude Chorvátsko.

Krajina podľa neho potrebuje efektívnu kontrolu toho, kto do nej prichádza a kto ju opúšťa. Hraničná agentúra musí mať potrebný rozpočet a ľudí a byť dobre manažovaná, aby plnila svoje funkcie tým „najhumánnejším spôsobom“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA