Lídri chcú „Európsku zmluvu o zručnostiach“

Kľúčová správa, ktorú zverejnili na Európskom podnikateľskom summite vyzýva vlády, aby prispeli k vzdelávaniu pracovníkov, ktorí budú v opačnom prípade prepustení. Iniciatíva chce zacieliť na medzery v zručnostiach, ktoré sa v Európe prehlbujú.

Pozadie:

Napriek rastúcej nezamestnanosti, sa milióny pracovných pozícií v EÚ podľa prieskumu belgickej Federácie podnikov nedarí obsadiť. Minulý rok nikto nenastúpil na takmer štyri milióny pracovných miest, pretože 18 miliónov nezamestnaných Európanov nemalo požadované zručnosti.

Jazykové znalosti a znalosti informačno-technologických technológií sú oblasti, ktoré potrebujú najväčší rozvoj, avšak často je nedostatočné aj podnikateľské vzdelanie, hlavne v porovnaní s USA.

Návrh na rekvalifikačné programy podporované vládou sú založené na schéme, ktorú implementovala holandská vláda v decembri 2008. Využíva verejné zdroje na vzdelávanie zamestnancov v spoločnostiach, ktoré zvažujú, že ich prepustia.

Otázky:

Podľa navrhnutého plán, by spoločnosti, ktoré plánujú prepúšťanie alebo skracovanie pracovného času, mohli požiadať o prostriedky z verejných zdrojov na zvýšenie zručností svojich zamestnancov.

Správa o zručnostiach a inováciách, ktorú vytvorila obchodná škola INSEAD poukazuje, že Európa má veľmi dobré základné poznatky a gramotnosť, no vytvára veľmi pochmúrny obraz o schopnostiach Európanov z globálneho pohľadu. Štúdia poukazuje, že vysoký stupeň vzdelania, nie je garanciou udržateľnej konkurencieschopnosti.

Zlyhanie vybaviť pracovnú silu tým správnym balíkom zručností potrebných pre moderné podniky môže Európu stáť milióny, tvrdí Bruno Lanvin, výkonný riaditeľ eLab v INSEAD a autor správy.

„Bez rýchlej reakcie budú európske stimulačné balíky a doteraz investované prostriedky stratené. Európa by sa teraz mala zamerať na rozvoj svojich ľudských zdrojov a kapacít,“ vyhlásil. Správu, ktorú podporili Microsoft a Shell vyzýva k „Európskej zmluve o zručnostiach“ medzi európskymi vzdelávacími inštitúciami, investormi, politikmi a občanmi a okamžitému uskutočneniu šiestich prioritných akcií:

  • Vytvoriť európsku súkromno-verejnú alianciu, aby sa v čase krízy zabezpečila rekvalifikácia vo viacerých oblastiach.
  • Zamerať európske štrukturálne fondy na roky 2007 – 2013 na vzdelávanie tak, aby udržalo konkurencieschopnosť Európy aj v časoch po skončení krízy.
  • Identifikovať úspešné verejno-súkromné iniciatívy a partnerstvá s cieľom stimulovať záujem mladých ľudí o matematiku, vedu a kariéru v konštrukčných, informačných a komunikačných technológiách a ochranu životného prostredia.
  • Podporiť rozvoj firemno-univerzitných partnerstiev na vysokej úrovni, aby sa vytvorila „globálna znalostná ekonomika“, ktorú Európa potrebuje, aby potom mohla čerpať výhody Lisabonskej stratégie a byť lídrom v inováciách.
  • Podporiť mobilitu kvalifikovanej pracovnej sily v Európe a tiež v rámci ostatných častí sveta.
  • Vytvárať inovatívne prístupy k vzdelávaniu vrátane elektronického.

Správu prezentoval podpredseda Európskej komisie Günter Verheugen, ktorý vyhlásil, že zručnosti budú v centre pozornosti pri tvorbe nástupcu Lisabonskej agendy.  

REKLAMA

REKLAMA