Merkelová a Sarkozy pomaly napĺňajú svoje plány

Francúzsko a Nemecko dnes chcú lídrom ostatných členských krajín predložiť spoločné návrhy na zlepšenie hospodárskej konkurencieschopnosti v eurozóne. Potvrdila to nemecká kancelárka Angela Merkelová po včerajšom stretnutí so španielskym premiérom Josém Luisom Rodríguezom Zapaterom.

Konečné rozhodnutia však padnú až v marci. Rovnako aj pokiaľ ide o naplnenie kapacity súčasného záchranného fondu, tzv. eurovalu. Práve fiškálne problémy Španielska vyvolali obavy, že by sa mohlo stať jeho ďalším klientom, a dostupné prostriedky by nemuseli stačiť na jeho záchranu.

V predvečer bruselského summitu nemecká kancelárka ocenila španielske reformy, voči ktorým bola doteraz skeptická. „Španielsko teraz urobilo naozajstný kus práce a preto si myslím, že krajina je na dobrej ceste.“

Madrid prijal tvrdé úsporné opatrenia, začal s reštrukturalizáciou a rekapitálizáciou svojich problémových bánk a čiastočne reformoval pracovný trh a presadil rast dôchodkového veku. Vo štvrtok ho za to ocenili finančné trhy a to výrazne nižšími nákladmi na úvery. Investori sú už istejší vzhľadom na to, že v najbližších dňoch očakávajú rozhodujúce opatrenia, ktoré urobia hrubú čiaru za dlhovou krízou v eurozóne.

Podľa zdroja z okolia prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý nechcel byť menovaný, francúzsky líder a nemecká kancelárka chcú, aby 17 štátov s eurom prijali sériu záväzkov, vďaka ktorým by sa ich ekonomiky stali konkurencieschopnejšími. „Nastal kľúčový moment, trhy sa ustaľujú, pochybnosti o stabilite eura a eurozóny miznú. Je tu chvíľa pre veľký krok vpred.“

Opatrenia pritom zohľadňujú nemeckú snahu o presadenie prísnejšej fiškálnej disciplíny (aj sankcií), a tiež francúzske volanie po pravidelných summitoch eurozóny na koordináciu hospodárskych politík a tvorbu architektúry hospodárskeho riadenia.

Berlín chce, aby krajiny eurozóny do svojich legislatív zaviedli tzv. dlhovú brzdu, ktorá by stanovovala stropy pre deficit a dlh. Nemecko však okrem toho chce užšie prepojenie penzijných politík s demografickými faktormi a harmonizáciu korporátnych daní a politík trhu práce. Takýto „pakt pre konkurencieschopnosť“ by zahŕňal napríklad zjednotenie dôchodkového veku na 67 rokov.

Merkelová teda bude zrejme ochotná prikývnuť naplneniu eurovalu, výmenou za to, že ostatné členské štáty pristúpia na jeho žiadosti. Stabilizačný fond má schválený objem 440 miliárd eur no z technických príčin (pre najvyšší rating) je schopný poskytnúť len 250 miliárd. Záchranný fond je však v Nemecku nepopulárny a pod drobnohľadom ústavného súdu.

Ako informuje nemecký EurActiv, Berlín nebude súhlasiť ani s vytvorením stáleho stabilizačného mechanizmu, ak nebude dohoda na „pakte o konkurencieschopnosti“. „Nebude pakt, nebudú nemecké peniaze,“ povedal zástupca nemeckej vlády.

Pozície:

Rado Baťo, hovorca premiérky Ivety Radičovej: "Stanovisko vlády SR je v týchto otázkach dlhodobo nemenné. Slovensko vo všeobecnosti víta a podporuje návrhy, ktoré zvyšujú rozpočtovú disciplínu v členských krajinách eurozóny, respektíve celej EÚ. Ale rovnako tak odmieta tie snahy o harmonizáciu, ktoré by mohli viesť k strate konkurencieschopnosti krajiny, alebo obmedzovali schopnosť efektívne riadiť vlastnú hospodársku či sociálnu politiku. Predstavitelia vlády SR sú pripravení vypočuť si akýkoľvek návrh partnerov v EÚ, ale presnejšie ho bude možné komentovať, až keď bude v konkrétnej podobe naozaj na stole"

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA