Merkelová a Sarkozy zverejnia plán proti kríze do konca októbra

Zrýchlenie hospodárskej a finančnej integrácie eurozóny, rekapitalizácia európskych bánk a udržateľné riešenie situácie Grécka. To by mala byť náplň najnovšieho protikrízového plánu, ktorý chce nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy predstaviť v nadchádzajúcich týždňoch.

NemeckoFrancúzsko chcú spoločný plán pre stabilizáciu eurozóny vypracovať do konca októbra. Oba štáty sú odhodlané urobiť všetko pre zaistenie rekapitalizáciu bánk. Počas nemecko-francúzskeho summitu, ktorý bol v nedeľu v Berlíne, to uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Podľa francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozy si obe krajiny uvedomujú, že za stabilizáciu eura nesú osobitnú zodpovednosť a ich reakcia musí byť udržateľná a komplexná. Sarkozy však odmietol zverejniť detaily obsahu schôdzky s tým, že na to nie je vhodný čas, ale trval na tom, že v prípade rekapitalizácie európskych bánk panuje medzi obomi štátmi úplná zhoda.

Názory na spôsob rekapitalizácie sa pritom podľa doterajších informácií diametrálne odlišujú. Kým Francúzsko chce využiť euroval, Nemecko je za túto variantu len v prípade, že by štáty na takúto operáciu nemali prostriedky.

Nemecká kancelárka podľa denníka Financial Times prezradila len toľko, že v prípade potreby akejkoľvek rekapitalizácie by sa na všetky európske banky uplatňovali rovnaké kritériá.

O tom, že banky budú možno potrebovať dodatočný kapitál, sa hovorí v súvislosti s posledným vývojom v zadlžených krajinách eurozóny, najmä v Grécku. To však zatiaľ inšpektorov z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu nebolo schopné presvedčiť o tom, že splní svoje záväzky, ktorými medzinárodné spoločenstvo podmieňuje uvoľnenie ďalšej tranže pomoci z prvého záchranného balíka.

Ak EÚ a MMF splátku nepustí, Grécko v polovici novembra nebude mať prostriedky na financovanie svojich výdavkov a zbankrotuje. Tomu však chcú štátnici zabrániť. Nemecká kancelárka včera znovu zopakovala, že treba nájsť udržateľné riešenie, ktoré Grécku umožní zostať členom eurozóny a zaistí jej stabilitu.

Predseda exekutívy José Manuel Barroso pre nemecký denník Bild uviedol, že bankrot Grécka by mal nesmierne následky. EÚ je podľa neho presvedčená, že bankrot nie je lacnejší ako doterajšia podpora.

Podľa nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubla bude zrejme treba prikročiť k prehodnoteniu účasti veriteľov na druhom záchrannom balíku pre Grécko, na ktorom sa lídri eurozóny dohodli 21. júla. Odpísala by sa tak väčšia časť gréckeho dlhu a jeho financovanie by potom bolo jednoduchšie. Minister to povedal pre denník Frankfurter Algemeine Zeitung.

Financial Times citujú nemeckú agentúru DPA, podľa ktorej ministri eurozóny diskutovali o vymazaní  až 60 % nominálnej hodnoty gréckych dlhopisov. Investori pritom zatiaľ súhlasili len na odpísaní 21 % (členské štáty však zatiaľ druhý balík neratifikovali).

Analytici odhadujú, že v prípade odpisu dlhov zadlžených krajín (okrem Grécka aj v prípade Portugalska, Írska, Talianska a Španielska) by banky mohli potrebovať viac než 200 miliárd eur.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA