Mladí bez práce – krajina bez budúcnosti?

Nástroje v oblasti vzdelávania pre zlepšovanie vstupu mladých na trh práce majú širokú podporu. O opodstatnenosti tzv. „Záruky pre mladých“ sa už vedú spory.

Vzdelávací systém môže pre zlepšenie zamestnateľnosti mladých ľudí urobiť relatívne veľa, hovorí Juraj Draxler, štátny tajomník Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu. Zároveň ale platí, že nemôžeme školstvo vnímať ako stroj, ktorý pasívne reaguje na potreby trhu práce.

Pracovný trh alebo zvedavosť?

Univerzity majú aj posúvať hranice poznania, existujú stovky rokov, pričom posledných 10 až 15 rokov je populárne hovoriť, že univerzity majú reagovať na potreby trhu práce.

„Súhlasíme s tým, ale ich základnou funkciou je posúvať hranice poznania, s tým vydržia omnoho dlhšie. Univerzity majú plniť civilizačnú funkciu“, vysvetľuje Draxler.

Tvrdí, že školstvo ako také má pripravovať kompetentných ľudí pre trh práce ale zároveň musí zohľadňovať, že chceme aj ľudí, „ktorí sú zvedaví a ktorí sú v širšom zmysle členmi civilizovanej spoločnosti.“

Rezort školstva má podľa neho ambíciu riadiť školy aj podľa ich úspechu v príprave ľudí na trh práce, treba byť však pri tom opatrní.

„Ak by ste sa v roku 2007 opýtali, čo sú perspektívne oblasti kariéry, veľa ľudí by asi povedalo finančný sektor. Odvtedy sa vo finančných službách globálne stratili milióny miest a tento trend sa ešte nezastavil.“

Kvalitné dáta

Na to, aby bolo čiastočne možné posudzovať potreby trhu práce, potrebuje rezort dáta a analýzy. Tieto potom môže kvalitne a kontextovo posúvať verejnosti.

Ministerstvo školstva momentálne tvorí analytické centrum a jednou z priorít je analyzovať vzťahy medzi vzdelávacím systémom a trhom práce. Spúšťa sa národný projekt „Vysoké školy – motory rastu,“ v rámci ktorého sa mapujú kompetencie, s akými prichádzajú mladí ľudia na trh práce a tiež kompetencie, ktoré vyžadujú zamestnávatelia.

Ďalšou fázou budú centrá, ktoré majú pomáhať, aby absolventi už počas štúdia zisťovali, ako vyzerá trh práce. „Nechceme, aby sa to financovalo len zo štrukturálnych fondov, ale dúfame, že načrieme aj do Horizontu 2020.“ Priestor vidí štátny tajomník napríklad v oblasti priemyselných doktorátov, ktoré sa realizujú vo firmách, pričom univerzita poskytuje len isté zázemie.

Robustný základ

Často skloňované duálne vzdelávanie nevyrieši podľa neho na Slovensku všetko, v každom prípade by sa mu malo dostať podpory. V príprave je zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý má ambíciu zapájať firmy do vzdelávania.

Dlhodobou víziou pre vzdelávací systém na Slovensku je podľa Juraja Draxlera poskytovanie „robustného základu na úrovni základného školstva“, čo bude vyžadovať zmeny v  didaktike, štandardizované testovanie a zlepšovanie prípravy pedagógov.

Upozorňuje, že so vzdelávacou politikou musí lícovať aj hospodárska politika. S  odznievaním postupných vĺn priemyselnej revolúcie je čoraz ťažšie prognózovať pracovný trh., najmä miesta v službách.

Mladí sú bez práce, lebo jej je málo

Europoslanec Richard Sulík (SaS, ECR) súhlasí, že ak má štát zohrávať nejakú priamejšiu úlohu pri snahe o väčšiu zamestnateľnosť mladých ľudí je to práve v podpore vzdelávania, ktoré je „kvalitné a žiadané.“

Ja by som to robil najmä cez normatív. Na sociálnu prácu, alebo na masmediálnu komunikáciu by som nedal ani cent. Kto chce mať takéto vzdelanie, nech si to zaplatí“, hovorí Sulík s tým, že štát sa má snažiť zistiť, aká bude o práve rokov potreba na trhu práce a tomu sa snažiť prispôsobiť financovanie škôl.

Kým v otázke zlepšovania nastavenia vzdelávacieho systému panuje viac-menej názorová zhoda, Richard Sulík tvrdí, že štát by už do toho, kto si nájde prácu a kto nie, vstupovať nemal.

Financovanie takýchto programov aktívnych politík na trhu práce je podľa neho vyhadzovanie peňazí von oknom.

„Problém je, že v Európe je málo práce a to nie je problém, ktorý sa týka špecificky mladých ľudí.  Netreba sa hrať na sociálnych inžinierov. Treba zvýšiť množstvo pracovných miest  a jediné riešenie je zlepšovanie podnikateľského prostredia.“

V opačnom duchu podľa neho pôsobia prehnané environmentálne politiky EÚ, ktoré vyháňajú priemysel a „prehnanej sociálna ochrana.“

Záruky pre mladých

Sulík si vie ešte predstaviť podporu rekvalifikácie, kým sa prispôsobí vzdelávací systém, odmieta však, že by mal štát garantovať  pracovné miesto.

„Môžeme zaplatiť zamestnávateľovi, aby mladého človeka zamestnal, ale to vie urobiť len po nejakú dobu a nejakému okruhu ľudí.“

Slovensko už v rámci Záruky pre mladých už realizovalo jeden národný projekt, v ktorom rezort práce hovorí o 12 tisícoch vytvorených pracovných miest pre mladých. Na spustenie sa pripravujú ďalšie 3 v celkovej hodnote 68 miliónov eur.

Ich vytvorenie je dotované v rámci projektu financovaného z európskych prostriedkov, pričom zamestnávateľ-podnikateľ musí garantovať existenciu miesta aj po istú dobu po ukončení poberania dotácie. Zároveň nesmie v tom čase prepustiť iných zamestnancov z organizačných dôvodov.

Čiastkové údaje po ukončení projektu naznačujú, že tieto pracovné miesta vo väčšine prípadov nezanikajú, hoci na komplexné vyhodnotenie je ešte skoro.

Pracovníci úradov práce vidia najväčší potenciál v posilnení výkonov a indiciálnej práce s klientom, ktoré môže pôsobiť v záujme posilnenia motivácie mladého človeka. Problémom je, že sú regióny, kde si klienti objektívne nemajú akú pracovnú príležitosť nájsť.  

Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti, Michal Páleník hovorí, že je úlohou štátu, aby s problém nezamestnanosti cielene riešil. Súhlasí, že jednou z možností je zlepšenie podnikateľského prostredia. „Je dobré ak by, v prípade, že chcete zamestnať brigádnika, bolo menej ako 12 papierov, ktoré treba vyplniť.“

Veľa vysokých škôl?

Školský systém podľa neho málo zareagoval na obrovské demografické zmeny, ktoré sa na Slovensku udiali. Ako problém vidí vysoký počet vysokoškolských študentov, kde až 60 populačného ročníka študuje na vysokých školách. Pripomína, že 15 rokov dozadu to bolo len 25 %, čo znamená, že kvalita priemerného študenta išla dole. 

Juraj Draxler upozorňuje, že regulácia počtu vysokoškolských zo strany štátu je citlivá otázka. Regulovať je to možné jedine cez akreditáciu, ktorá sa udeľuje na dlhšiu dobu. Zrušiť školu môže len parlament, nepredĺžiť akreditáciu odboru môže aj minister.

„Chceme viac komunikovať s verejnosťou, ani nie zverejňovaním rankingov, lebo to más voje negatíva, ale budeme ukazovať štatistiky a extrémne príklady, kde sa 2 tretiny absolventov nezamestná vo svojom odbore, aby si ľudia uvedomili, či je to naozaj hodnota, mať odtiaľ diplom“, tvrdí štátny tajomník.

Cieľ EÚ mať 40 % mladých ľudí s vysokoškolským titulom je podľa Michala Páleníka dobrý, zlá je implementácia. Kritizuje napríklad, že Slovensko odignorovalo tzv. bolonský proces a bakalárky titul nie je uznávaný tak ako bolo pri jeho zavádzaní v pláne.

Výsledky snáh ministerstva o reformu vzdelávania sa prejavia za 5 až 10 rokov a štát by mal mať podľa Páleníka odpoveď na to, čo robiť dovtedy? Istotou je podľa neho zamestnateľnosť v sektore IT a v „striebornej ekonomike“ – teda starostlivosti o starnúcu populáciu.

Zástupca študentskej obce by privítal prax, ktorá funguje v iných štátoch, kedy si mladí ľudia vyberú istý čas medzi strednou a vysokou školou a vyplnia ho dobrovoľníckou službou, praxou vo firmách alebo v štátnej práve. Zvýšia tak svoju hodnotu pre vysokú školu aj pre trh práce.

Dnes sa totiž maturanti „prihlasujú na vysoké školy s nie úplne jasným cieľom a potom končia v takýchto štatistikách (nezamestnanosti).“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA