MSP čakajú na impulz z environmentálneho sektora

Sľuby o tvorbe zelených pracovných miest, ktoré by mali vzniknúť z eko-inovácií a modernizácie stavebného fondu, dávajú malým firmám nádej na hospodársku obnovu. Sieť EurActiv preskúmala „zelené ekonomické prostredie“ v Európe.

Európska exekutíva pumpuje 40 miliárd eur do ekonomiky EÚ v snahe stimulovať tvorbu zelených pracovných miest. Ďalšie takmer štyri miliardy eur z európskeho plánu hospodárskej obnovy majú smerovať do zelených projektov na rozvoj infraštruktúry a inovácií.

Jednotlivé vlády na takéto iniciatívy vyčlenili podľa odhadov dokopy 90 miliárd eur. Kritici však poukazujú na to, že Čína investuje 150 miliárd eur a pozitívne výsledky zatiaľ necítia napríklad malé a stredné podniky (MSP)

Komisia zverejnila brožúru o eko-inováciách, kde zvýraznila oblasti, kde možno objaviť stimul pre rast MSP – napríklad turizmus či recyklovanie. A práve tri štvrtiny predložených projektov v roku 2008 pochádzali zo sektora MSP.

Dokument poukazuje na význam zapojenia malých podnikov pri rozvoji nových zelených priemyselných odvetví a tiež na nepovšimnutý fakt, že MSP tvoria 60 – 70 % priemyselného znečistenia.

V rámci desaťročnej stratégie, chce Komisia teda dosiahnuť „inteligentnejší, zelenší, sociálny trh“. Okrem toho v rámci Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu zahŕňa inteligentné energetické iniciatívy zamerané na MSP.

Avšak napriek snahám Bruselu podporiť koordinovaný  „zelený rast“, Európa ponúka zmiešaný obraz o postupe členských štátov. Niektoré vlády podporujú najmä sektor obnoviteľných zdrojov energie, iné sa zameriavajú na širšie spektrum zelených technológií.

Veľká Británia

Predstavitelia priemyselných odvetví vyzývajú britskú vládu, aby vytvorila jasný politický a regulačný rámec na podporu investovania v zelených odvetviach. Obávajú sa, že Európa bude ešte viac zaostávať za USA a Čínou.

Týždenník The Sundays Times, ktorý pravidelne zverejňuje rebríček najbohatších ľudí sveta, teraz pre zmenu zostavil rebríček najbohatších podnikateľov v zelených odvetviach. Ukázalo sa, že v top 100 podnikateľov operujúcich v oblasti nízkoemisného využitia uhlia, elektrických áut či veternej energie,  je len desať Britov, no až 35 Američanov a 17 Číňanov.

Kritici tvrdia, že Británia vysiela zmiešané signály v oblasti energetiky, najmä pokiaľ ide o budúcnosť nukleárnej energie. Prudký rozvoj energetického sektora zažíva najmä Škótsko a Wales. V novembri na severe spustili nové zariadenie využívajúce energie morského vlnenia tzv. Oyster. Tento hydroeletrický generátor premieňa energiu tlakovej vody na elektrickú energiu. Projekt vyvinuli s podporou škótskych podnikových a výskumných organizácií podporujúcich transfer technológií.

Práve zdroje financovania sú v Británii, rovnako ako všade inde, veľkým problémom. Konzervatívci v opozícii sľubujú, že ak uspejú v budúcoročných voľbách, vytvoria banku pre zelené investície. Jej úlohou by bolo financovať ekologické technológie a podniky a odmeňovať domácnosti za recyklovanie.

Nemecko

V Nemecku staré továrne, kde v minulosti vyrábali stroje na ťažbu v baniach, v súčasnosti s podporou verejných zdrojov prechádzajú na výrobu generátorov na veternú energiu. Vyššie dane z energie tiež prispievajú na prechod na zelenú ekonomiku. Spolková vláda v rámci svojho ambiciózneho „zeleného plánu“ stavia medzi svoje priority energeticky efektívne budovy a automobily.

Nemecké malé a stredné podniky pri snahe o rozvoj svojich aktivít a hľadaní partnerov často využívajú európsku podnikateľskú sieť Enterprise Europe Network (EEN). Príkladom je malý podnik biológa Petra Krosta, ktorý vyrába kozmetiku z rias. Krost vytvoril systém certifikovaných produktov vyrábaných v rámci udržateľných procesov organickej akvakultúry. Jeho podnik je vzorom, že MSP sa môžu uplatňovať v oblastiach, ktorých kapacita doteraz nebola objavená. 

Francúzsko

Francúzsky národný plán obnovy zahŕňa 45 miliárd určených za podporu zeleného rastu. Táto suma predstavuje 35 % plánovaných investícií do roku 2020. Prioritou sú projekty v sektore dopravy, energetiky a stavebníctva. Štúdia Boston Consulting group z júna 2009 odhaduje, že tento plán v priebehu dekády vytvorí 600 tisíc pracovných miest. Kritické hlasy však spochybňujú jeho vplyv na situáciu MSP. Francúzska europoslankyňa Corinne Lepageová opakovane zdôraznila, že príležitosti by sa nemali odkladať len pre nadnárodné korporácie.

Poľsko

Poľská vláda podporuje zelený rozvoj energetického sektora prostredníctvom svojho Národného fondu pre ochranu životného prostredia a vodný manažment. Na podporu spoločností, ktoré investujú do obnoviteľných zdrojov energií, na tento rok vyčlenili 241 miliónov eur.

Opatrenie je súčasťou vládneho stimulačného balíka s cieľom podporiť podniky počas krízy. Je určený pre podnikateľov hľadajúcim investície vo výške minimálne 2,4 milióna eur. Vláda stanovila 50 miliónový strop pre jednu firmu.

Witold Maziarz, hovorca fondu tvrdí, že o pomoc sa môžu uchádzať len MSP. „Väčšie projekty sem nespadajú, pretože predpokladáme, že veľkí investori nemajú problém so získaním kapitálu.“ Okrem toho dodal, že plánujú spustiť úverový program aj pre jednotlivcov, ktorí si chcú vybudovať zdroje obnoviteľnej energie vo svojej vlastnej domácnosti.

Do roku 2020 chce Poľsko dosiahnuť 15-percentný podiel zelenej energie z celkovo vyprodukovanej elektriny. V septembri tohto roka spustili prvú elektráreň na biomasu získanú z potravinárstva.

Slovensko

Jedným z hlavných cieľov platného rámca pre inovačnú politiku je tvorba národného inovačného systému, ktorý by zahŕňal regionálna inovačné štruktúry, inkubátory, inovačné a konzultačné centrá a pod. Slovenská vláda to považuje za cestu ako k podnikateľom priblížiť inovácie tak ako to je len možné. Osobitný dôraz pritom kladie, aby impulzy dosiahli najmä k MSP.

Očakáva sa, že súkromný sektor bude prosperovať zo schémy technologického transferu, ktorý by mal malé podniky vybaviť nástrojmi na zníženie nergetickej spotreby. V rámci protikrízového balíka vláda vyčlenila pol milióna eur na podporu inovatívnych „start-upov“, pričom ročne plánuje pomôcť 300 podnikom. Ďalších 72 miliónov eur určili na zlepšenie tepelnej izolácie budov.

Prezident Asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka po schválení spomínaného opatrenia pre TASR zdôraznil, že program nie je vytvorený pre veľké firmy, ale pre približne 400 MSP. Vláda sa okrem toho v rámci protikrízového balíka zamerala aj na financovanie solárnych panelov, bojlerov na biomasu a tiež stimulovanie výskumu a vývoja v rámci MSP.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA