Nedôvera v biznis je v EÚ hlboký problém

Kým podnikatelia diskutovali o udržaní dôvery občanov, stovky protestujúcich zatkla polícia.

V čase konania European Business Summit v Bruseli zatkla polícia 240 protestujúcich. Pôvodne nenásilné protesty zorganizovali odbory a občianske skupiny.

Protestujúci sa zhromaždili, aby odsúdili zavedenie úsporných rozpočtových opatrení v Európe a rokovania o dohode o voľnom obchode s USA (TTIP), ktoré podľa nich prebiehajú netransparentne.

„Nechceme viac biznisu v Európe“

„Nechceme viac biznisu v Európe, chceme viac demokracie. To je to, čo chcú ľudia, nie čo chcú nadnárodné skupiny,“ povedal Felipe Van Keirsblick, generálny tajomník belgického odborového zväzu zamestnancov, CNE-CNG.

Nenásilného protestu sa zúčastnili občania z celej Európy, s rozličným kultúrnym a profesionálnym zázemím – farmári, úradníci, študenti. Zatýkanie bolo pre protestujúcich znamením, že „politici sa skláňajú pred podnikateľskými záujmami“.

European Business Summit sa počas dvoch dní konal na jednom z najprestížnejších miest v Bruseli, v paláci Egmont. Zaoberal sa otázkou, ako by sa Európa mohla stať viac konkurencieschopnou, bankovou úniou, novými spôsobmi financovania ekonomiky a udržaním dôvery občanov.

Napriek prísľubu rastu a pracovných miest, ktoré má dohoda s USA priniesť je pre demonštrantov jedným z hlavných problémov..

„Keď Mexiko a Spojené štáty podpísali NAFTU, Severoamerickú dohodu o voľnom obchode, tiež hovorili, že to vytvorí milióny pracovných miest. Nakoniec ich stratili milióny. Dokonca aj údaje z Európskej komisie naznačujú, že dôjde k vytvoreniu len malého počtu pracovných miest. Ľudia musia vedieť, že tieto hypotetické pracovné miesta–sa týkajú len malej skupiny ľudí, tých najbohatších. Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA zničí pracovné miesta, sociálnu ochranu, environmentálne práva, predovšetkým na juhu a východe Európy,“ uvádza sa vo vyhlásení odborov.

Záujmy podnikateľov podľa nich ničia demokraciu a ohrozujú európsky sociálny model.

Vnímanie vs. realita

Panelová diskusia, ktorú moderoval EurActiv, sa zaoberala presne touto otázkou: Ako si dokáže biznis udržať dôveru občanov?

Podľa Reante Hornung-Draus z Business Europe, vnímanie a realita nie je nevyhnutne to isté.  „Občania majú viacero polôh, sú zamestnanci a sú aj investori, dôvera je tak komplexný pojem,“ hovorí. Upriamuje pozornosť na posledný prieskum Eurobarometru ohľadom pracovných podmienok, podľa ktorého 77 % respondentov uviedlo, že je so svojimi podmienkami v práci spokojných.

Hornung-Draus vyzdvihuje dôležitosť spoločenskej zodpovednosti firiem, ktorá je kľúčová pri vytváraní reputácie firmy. Ako však dodáva, väčšina podnikateľov si neželá, aby sa tieto otázky harmonizovali na európskej úrovni.

„Problém je, že ľudia sa snažia o veľmi protichodné veci. Chcú sociálne podniky, ale zároveň aj lacné produkty. Čo ľudia chcú je síce veľmi pekné, ale nestačí to na formovanie politiky a rozhodovanie,“  povedala.

Podľa Patricka Ischerta z Konfederácie európskych odborov je problém oveľa hlbší.

„Spomeňme si na potravinové škandály, kolaps budovy Rana Plaza v Indii, škandál NSA, banícku tragédiu v Turecku. Spoločenská zodpovednosť je príležitosť pre dobrý biznis a výzvou pre zlý. Potrebujeme regulácie. Ako chceme mať dôveru občanov, keď lobisti minú 120 miliónov eur len na finančný sektor? Kde je nezávislosť Komisie vo vzťahu k nim?“ pýta sa Ischert.

Britská podnikateľka Madi Sharma, , ktorá vybudovala 8 medzinárodných spoločností na dôvere, hodnotách a ľudskom kapitále, tvrdo kritizuje smer, ktorý Európa nabrala. Chýba mu vízia, hovorí.

„Hovoríme o demokracii, ľudských právach, ale obchod je pre nás na prvom mieste. Poskytujeme svoje zdroje Číne a zároveň diskriminujeme 51 % populácie, ktoré predstavujú ženy,“ hovorí Sharma.

Európa v chaose

Európa je napriek problémom stále miestom s najväčšou demokraciou  a najvyššími životnými a bezpečnostnými štandardmi, ochranou zamestnancov a prístupom k zdravotnej starostlivosti, pripomína predstaviteľka Komisie, Paola Testori – Coggi.

Odbory tieto tvrdenia nepresvedčili.  Podľa nich hospodárska a finančná kríza podkopala dôveru občanov vo všeobecnosti, pretože pracovné štandardy, ktoré predpisuje Medzinárodná organizácia práce (ILO), sa v Európe nerešpektujú. 

Podľa Ischerta je ale problém, ak program Európskej komisie na zlešovanie kvality regulácie (Regulatory Fitness and Performance Programme (REFIT)pristupuje k smernici o pracovnom čase ako k „administratívnej záťaži“.

Základy, na ktorých bola únia vybudovaná sa podľa neho rozpadajú, napriek vysokej životnej úrovni. To ho vedie k porovnaniu dnešnej EÚ s tatcherizmom.

Nie sú to však len odbory, ktoré varujú proti erózii štandardov na kontinente. Bývalý poradca predsedu Komisie José Manuela Barossa, Phillippe Legrain je presvedčený, že EÚ si nebude schopná udržať svoj sociálny systém kvôli pomalému zotavovaniu.

Ďalšie kroky

19-23. máj:  5. kolo obchodných rokovaní medzi EÚ a USA v Arlingtone, Virginia

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA