O verejnom obstarávaní musí existovať konsenzus

Čím chceme byť transparentnejší, tým sa proces predlžuje a predražuje. Nová úprava a elektronizácia by to mali zmeniť.

Legislatívny proces vo oblasti verejného obstarávania (VO) prebieha paralelne na európskej a opäť aj na národnej úrovni.

Jaroslav Kračún z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vnútorný trh a služby (Útvar pre formuláciu a práva o verejnom obstarávaní) hovorí, že základnou filozofiou v súčasnosti platných smerníc EÚ je poskytnúť verejným obstarávateľom právne nástroje ako obstarávať tak, aby nikoho nepoškodili.

Európska komisia však dostávala veľa podnetov, ktoré hovorili, že pravidlá verejného obstarávania by nemali byť čisto formalistické, ale mali by podporiť aj niektoré širšie záujmy spoločné členským štátom.

Schválená smernica EÚ o verejnom obstarávaní je momentálne v štádiu svojho transponovania do národných právnych poriadkov. Medzi jej najväčšie zmeny podľa Kračúna patrí zjednodušenie postupu VO pre uchádzačov, napríklad poskytnutím čestného prehlásenia, o tom, že spĺňajú formálne predpoklady.  Potrebné dokumenty doloží víťaz po vyhodnotení najlepšej ponuky. Druhou novinkou je zohľadňovanie iných aspektov než kúpnej ceny, napríklad sociálne dopady, životné prostredie a pod, ktoré si môžu členské štáty nastaviť samy.  

Komisia sa podľa neho doteraz nevenovala v legislatíve korupcii, nakoľko čakala, že členské štáty si na základe vlastného právneho prostredia vytvoria mechanizmy kontroly. Nová európska úprava prináša nové definície vylúčenia, ak sa v minulosti dodávateľ správal neeticky alebo protiprávne.

Smernica obsahuje aj články o cezhraničnom verejnom obstarávaní, aby bolo jasné, akým právom sa takéto obstarávanie riadi. Od členských štátov sa očakáva, že zabezpečia možnosť cezhraničného verejného obstarávania.

Kračún zdôrazňuje potrebu profesionalizácie vereného obstarávania. Problémom býva je fluktuácia a malý počet ľudí, ktorí si udržiavajú expertízu. Členské štáty by mali vytvoriť koordinovaný spôsob profesionalizácie v oblasti verejného obstarávania.

Flexibilitu vítame

Podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Andrej Holák hovorí, že úrad víta iniciatívu de-byrokratizovať VO, ktoré sa v poslednej dobe dostáva „do veľmi tvrdých mantinelov, kde rigidnosť a formalizmus prevažoval nad základným účelom“.

Slovensko je na tom podľa neho v porovnaní s ostatnými štátmi celkom dobre a je vo svojej národnej úprave „moderné“. Zákon o VO platí osem rokov a prešiel 25 novelami. Posledná novela čiastočne predbehla vývoj na európskej úrovni, obsahuje už niekoľko inštitútov, napríklad spomínaný inštitút čestného vyhlásenia.

Schválenie nového zákona, ktoré bude zohľadňovať všetky nové európske pravidlá sa očakáva na budúci rok s účinnosťou na jeseň, informuje Barbora Paulínyová z ÚVO.  Paragrafové znenie bude pripravené v novembri 2014. Pracuje na ňom legislatívna skupina a odborná komisia.

Generálny riaditeľ sekcie hospodárstva Ministerstva vnútra Vladimír Vladár za rezort ako jedného z najväčších verejných obstarávateľov hovorí, že evidujú pozitívne výsledky poslednej novely vo svojich verejných obstarávaniach, napríklad pokles počtu námietok voči výberovým konaniam.

Súvisí to podľa neho s prijatím nového systému revíznych postupov, s precíznejším definovaním súťažných zadaní a tiež prácou ÚVO. Aj v priemernom počte uchádzačov, čo je údaj, ktorý sleduje aj EK, sa podľa neho ministerstvo zlepšilo, keďže dosahuje priemer 2,1 uchádzača, čo je európsky nadpriemer.

Viceprezident globálnej spoločnosti pôsobiacej v IT konzultáciách a službách CGI Slovakia Robert Sándor pozitívne hodnotí prínosy elektronického Vo pokiaľ ide o transparentnosť, no pri určitých prácach a komoditách by podľa neho dobré, keby sa hľadala väčšia flexibilita v komunikácii. Informačné technológie s služby s nimi spojené sú špecifický sektor, kde sa niektoré veci nedajú taxatívne opísať.

Partner v právnickej firme White and Case Peter Hodál sa tiež prihovára za to, aby bol „soft support“ pri VO čo najširší. Dobrú prax vidí napríklad vo Veľkej Británii.

Pozitívne hodnotí kvalitu diskusie s Ministerstvo vnútra vo vzťahu k novele, no dôveru v proces trochu nabúravajú poslaneckého návrhy, o ktorých sa už vôbec nediskutuje. Uvedomuje si zároveň, že to ide mimo kompetencie Ministerstva vnútra.

Poradkyňa ministra vnútra pre VO Tatiana Behrová hovorí, že exekutíva nemôže zasahovať do práce NR SR, hoci sama hodnotí niektoré zmeny z parlamentu ako nie úplne šťastné z hľadiska celkovej koncepcie.

Elektonický kontraktačný systém

K legislatíve k VO je podľa nej mimoriadne dôležitý celospoločenský konsenzus. „Je to logické, pretože tu máme tých, ktorí ponúkajú svoje tovary, služby a práce a tí, ktorí nakupujú čo najvyššiu kvalitu za čo najnižšiu cenu. Tieto záujmy sú logicky odlišné a princíp transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, ak má byť uplatňovaným je často v protiklade s hospodárnosťou a efektívnosťou procesov. Čím chceme byť transparentnejší tým sa proces predlžuje a predražuje.“

Nová úprava by mala preto podľa Behrovej práve eliminovať nákladnosť a pracnosť procesu.  

Prezentovala pripravovaný Elektronický kontraktačný systém, komplexný nástroj na zabezpečenie plnej elektronizácie verejného obstarávania. Dostupný bude od júla tohto roku.  Istým spôsobom tiež predbieha európsku smernicu.

EKS pozostáva z troch častí – Elektrické trhovisko, Dynamický nákupný systém a Kontrola procesov. Prvé mesiace sa budú jeho tvorcovia snažiť,  aby sa obstarávatelia a dodávatelia registrovali na elektronické trhovisko a uchádzali sa o možnosť dodávať svoje tovary a služby. Nástroj má byť ergonomický a priateľský k používateľovi.

„Transparentnosť nie je len možnosť všetko vidieť, ale aj možnosť tomu rozumieť“, hovorí Behrová a dodáva, že úspech EKS bude závisieť od dostatočného počtu záujemcov na strane dodávateľov, ktorí sa registrujú. Pripúšťa, že to bude vyžadovať „zmenu spoločenského nastavenia.“ Systém má potenciál skrátiť mesiace trvajúce VO na týždne, čo je kľúčové najmä pri čerpaní eurofondov.

Referencie, dodatky

Súkromný sektor trápi vo VO napríklad CSI forma akou sa vyžaduje vydokladovanie referencií, najmä ak sa obstarávajú nové a zložité oblasti, ktoré posúvajú elektronizáciu ak sa robia prvýkrát. „Radi by sme našli flexibilitu“, dodáva Robert Sándor z CGI.

Problém často nie je ako je zákon napísaný, ale ako je aplikovaný a spôsob jeho výkladu, upozorňuje Hodál.

Judikatúra, ktorá zadefinovala, kedy už dodatok k zmluve predstavuje taký zásah, aby sa dal považovať za novú zmluvu a nemusel sa podpísať, bol podľa neho dobre zohľadnený v legislatíve, do praxe sa však dostal mimoriadne nešťastným spôsobom, kedy Rada ÚVO dostala kompetenciu schvaľovať každý dodatok.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA