Obchodná dohoda s Japonskom má byť do konca 2017

Európska únia a Japonsko chcú podpísať dohodu o voľnom obchode do konca roka. Otázkou je, nakoľko bude ambiciózna.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker vyhlásil, že „silno dôveruje“ v uzavretie „rýchlej dohody do konca roka“.

„Naše rokovania s Japonskom sú teraz v rozhodujúcej, a dúfajme záverečnej fáze“, vyhlásil Juncker po stretnutí s Tuskom a japonským premiérom Abem. „Táto dohoda je potrebná. Je potrebná, pretože veríme slobodný a spravodlivý obchod, založený na pravidlách.“

Japonsko je šiestym najväčším obchodným partnerom Únie. Naopak, EÚ je pre Japonsko tretím najdôležitejším partnerom. Obchod medzi nimi dosiahol v roku 2016 asi 125 miliárd eur.

Trumpov efekt

S nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu sa EÚ snaží urýchliť uzavretie čo najväčšieho množstva obchodných dohôd. Nový americký prezident začal realizovať protekcionistickú politiku, ktorú avizoval v kampani.

USA sa sťahujú z obchodnej dohody s ázijskými krajinami a Austráliou, TTIP je politicky zmrazená, Trump spochybňuje aj severoamerickú dohodu o voľnom obchode, NAFTA. Administratíva tiež avizuje 20% dovoznú daň – v podstate formu cla.

Japonský premiér Šinzó Abe sa v pondelok stretol aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkel. Vyzvali na zachovanie otvoreného, voľného a spravodlivého obchodu.

„Japonsko a Európa musia pracovať s USA a pozdvihnúť vlajku voľného obchodu“, vyhlásil na tlačovej konferencii po stretnutí japonský premiér.

„Kancelárka Merkel a ja sme sa zhodli, že slobodný a otvorený globálny poriadok je základom mieru a prosperity.“ Voľný obchod je extrémne dôležitým pre obe krajiny.

Ministri financií G20: Triumfoval Trumpov protekcionizmus

V Bruseli Abe zdôraznil, že hlbšia spolupráca medzi EÚ a Japonskom sa musí rozvíjať v zhode s USA.

„V časoch znepokojujúcich protekcionistických trendov je podľa mňa dôležité, aby Japonsko a EÚ spolupracovali aj s USA, aby sme dali svetu model slobodného obchodu.“

CETA, či juhokórejský model?

Brusel od Tokia žiada zrušenie ciel na dovoz potravín, otvorenie verejných obstarávaní európskym firmám, najmä v železničnej doprave, a zrušenie necolných bariér na dovoz automobilov. Na oplátku ponúka Únia zrušenie 10% cla na dovoz japonských áut a uľahčenie pravidiel pre japonských manažérov pracujúcich v Európe.

Podľa expertov bude politicky najpravdepodobnejším výsledkom rokovaní s Japonskom dohoda podobná tej, ktorú EÚ podpísala v 2011 s Južnou Kóreou.

Štúdia Bertelsmann Stiftung odhaduje, že ekonomické prínosy takejto dohody budú skromné. V konzervatívnom scenári by DHP Japonska narástol o 9 miliárd eur, resp. o 0,23% v porovnaní s 2014. Únii by priniesla nárast HDP o 11 miliárd eur, čo sa rovná 0,1% celkového HDP EÚ.

Situácia by bola iná, ak by uzavreli ambicióznejšiu dohodu, ktorá by odstránila aj necolné bariéry – podobne ako v dohode s Kanadou (CETA), podpísanej minulú jeseň. Pre oba bloky to môže mať nie len ekonomický, ale aj politický význam.

„Japonsko by sa nemalo nechať vyrušiť stiahnutím sa USA z TTP (Dohoda o trans-pacifickom partnerstve) a mali by byť opatrní pri potenciálnom vyjednávaní bilaterálnej dohody o voľnom obchode s USA. Aj Japonsko môže z politiky Donalda Trumpa „America First“ len stratiť“, hovorí Cora Jungbluth z Bertelsmann Stiftung.

REKLAMA

REKLAMA