Potraviny do roku 2020 zdražejú o 40 %

Rastúci dopyt zo strany rozvojových trhov a produkcia biopalív tlačia na rast cien farmárskych komodít, čo môže viesť k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti, vyplýva to z aktuálneho výhľadu pre globálne poľnohospodárstvo.

Aj keď ceny poľnohospodárskych komodít v poslednom období klesli z rekordných výšok, ktoré dosiahli pred dvomi rokmi, je veľmi nepravdepodobné, že klesnú na priemernú úroveň poslednej dekády, zdôrazňuje Výhľad pre poľnohospodárstvo na obdobie 2010 – 2019, ktoré spoločne pripravila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO, špecializovaná agentúra OSN).

Podľa odhadov by priemerné ceny pšenice a hrubého zrna mali počas najbližšej dekády stúpnuť o 15 – 40 % v reálnych hodnotách (s prihliadnutím na infláciu) v porovnaní s ich priemernými hodnotami v období 1997 – 2006. Reálne ceny rastlinných olejov by mali byť drahšie o viac ako 40 % a mliečne výrobky o 16 – 45 %.

Správa sa zameriava na biopalivá, obilniny, olejniny, cukor, mäsové a mliečne produkty. Prihliada pritom na makroekonomické faktory, poľnohospodárske a obchodné politiky a výrobné technológie a taktiež na bežné klimatické podmienky a počasie a dlhodobé trendy v produkcii.

Rozvojové trhy a biopalivá

„Udržateľný ekonomický rast rozvojových trhov je dôležitým faktorom podporujúcim rastúci dopyt a vyššie ceny,“ tvrdia organizácie. Expanzia produkcie biopalív, značne podporovaná vládnymi cieľmi, zvyšuje dopyt najmä po pšenici, hrubých zrnách, rastlinných olejoch a cukre.

Podľa nedávnej správy organizácie ActionAid milióny ľudí v EÚ môžu hladovať, ak členské štáty dokážu 10 % palív v doprave nahradiť biopalivami. Síce ide o súčasť stratégie zameranej na boj proti klimatickým zmenám, priemyselné biopalivá sú však v súčasnosti vyrábané z kukurice, pšenice, cukrovej trstiny a olejnín, čo je vážnou hrozbou pre potravinovú bezpečnosť v EÚ.

Hlad trvá

Podľa predchádzajúcich odhadov svetovej populácie v roku 2050, je dovtedy potrebné zvýšiť produkciu potravín o 70 %. OECD-FAO tvrdia, že súčasné nastavenie je na dobre ceste splniť tento cieľ. Najväčším producentmi by mali byť Latinská Amerika, východná Európa a v menšej miere niektoré ázijské krajiny.

Správa osobitne poukazuje na Brazíliu, ktorá je najrýchlejšie rastúcim poľnohospodárskym výrobcom. Za ňou sa zaradila Čína, India, Ruská federácia a Ukrajina.

OECD-FAO zdôrazňujú, že nestabilita cien a hospodárska kríza značne prispeli k rozšíreniu hladu. Organizácie tvrdia, že bude potrebné zintenzívniť poľnohospodársku produkciu a vytvoriť fungujúci a spravodlivý systém obchodovania tak, aby sa zaistila vhodná hospodárska súťaž a voľný pohyb komodít z oblastí s prebytkom do oblastí s deficitom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA