Ohrozený druh: Technickí inžinieri

Nemecko zápasí s vážnym nedostatkom technických inžinierov. Podľa expertov to môže vážne poškodiť budúci rast najväčšej európskej ekonomiky. Na Slovensku je situácia podobná.

V Nemecku je neobsadených 95 tisíc pracovných miest technických inžinierov. Je to o polovicu viac ako pred dvoma rokmi. Nemecká asociácia inžinierov VDI predpokladá, že nedostatok technických expertov stojí nemeckú ekonomiku sedem miliárd eur ročne.

Zamestnávatelia a experti v krajine upozorňujú, že problém môže byť časovaná bomba. Financial Times cituje Franza Fehrenbacha, generálneho riaditeľa spoločnosti Bosch, ktorý nedostatok inžinierov označil za „kľúčový problém budúcnosti.“

Situáciu zhoršuje najmä nezáujem mladých ľudí o technické odbory. Podľa Fehrenbacha pripadá na 100 skúsených inžinierov „seniorov“ len 90 mladých absolventov. V ostatných západoeurópskych krajinách je priemer 190.

„Budúca konkurencieschopnosť Nemecka ako priemyselnej lokality je vážne ohrozená,“ komentuje situáciu pre FT Erhard Tellbüscher, šéf spoločnosti Lenze. Za pravdu mu dáva aj Manfred Wittenstein, zakladateľ konštruktérskej spoločnosti Wittenstein AG. Nedostatok inžinierov na nemeckom trhu považuje za možnú „brzdu budúceho rastu.“

„Na Slovensku je tiež akútny nedostatok technických inžinierov,“ potvrdzuje Michal Pokorný, prorektor Žilinskej univerzity zodpovedný za vzdelávanie. Chýbajú najmä špecialisti v informačno-komunikačných technológiách, automobilovom priemysle, strojárstve a stavebníctve, najmä pri budovaní diaľnic. „Stále k nám chodia firmy s požiadavkami na absolventov, ale nemôžeme ich všetkých uspokojiť,“ tvrdí prorektor.

Robert Redhammer, prorektor pre vedu a výskum Slovenskej technickej univerzity v Bratislave to vysvetľuje najmä prudkým nárastom investícií do automobilového a eletrotechnického priemyslu, ktorý zvýšil dopyt po technických inžinieroch.

V Európe je o technických špecialistov doslova bitka. Za lepšími podmienkami odchádzajú dokonca aj samotní nemeckí inžinieri. Najčastejšie si vyberajú Švajčiarsko. „Prichádza sem toľko nemeckých technikov, ale aj iných profesií, napr. lekárov, že sa začína diskutovať o tom, či ich už nie je priveľa,“ komentuje situáciu pre FT Marina de Senarclens zo spoločnosti „Inžinieri tvoria našu budúcnosť“ vo Švajčiarsku.

Nemecko sa snaží nahradiť chýbajúcich expertov silami zo zahraničia. Úspešne priťahuje inžinierov z východnej Európy a čoraz viac z Ázie.

V prípade Slovákov Nemci nie sú takí úspešní ako v minulosti: “Nemáme informácie o odlive technických inžinierov do Nemecka,” tvrdí prorektor Redhammer. Problém vidí inde: “Výrazný nárast a odliv registrujeme u maturantov, ktorí už po strednej škole odchádzajú zo Slovenska študovať do zahraničia najmä do Čiech.  Znepokojuje skutočnosť, že len málo z nich sa po štúdiách vracia na Slovensko pracovať.”

Podobne sa vyjadruje aj prorektor Pokorný: „Masívny odliv slovenských inžinierov do zahraničia sa už pomaly zastavuje. Ale to neznamená, že nám nechýbajú.” Za zmenou vidí najmä zlepšujúce sa podmienky na Slovensku, najmä platové. Cenu práce technických inžinierov zvyšuje aj vysoký dopyt – „na jedného špecialistu pripadá minimálne päť neobsadených miest,“ uvádza svoj všeobecný odhad.

Príčiny nedostatku špecialistov v Nemecku aj na Slovensku sa prelínajú: Nezáujem mladých ľudí o technické smery, únik mozgov do zahraničia, ale aj nové zdroje zvýšeného dopytu: “Nové sektory, ako napr. finančné služby, začali tiež prejavovať záujem o inžinierov,” tvrdí Marina de Senarclens.

Na Slovensku je špeciálny problém spoločenské vnímanie technických profesií. Prorektor Michal Pokorný tvrdí, že “mnoho ľudí nechápe podstatu činnosti strojára.” Myslia si, že inžinier celý deň stojí nad rysovacou doskou, ale jeho práca je dnes oveľa komplexnejšia a sofistikovanejšia. Výsledkom je, že najpopulárnejšie profesie medzi mladými ľuďmi sú ekonóm, právnik, manažér… čo celkom nezodpovedá požiadavkám trhu.

Navyše, štúdium technických odborov je náročnejšie na matematiku a logiku, čo mnohých študentov odrádza. Nepomáha ani fakt, že “matematika je často vnímaná ako nutné zlo” a jej výučba na stredných školách nie je ideálna, dodávajú univerzitní akademici.

Experti pripomínajú, že ako porazený v tejto situácii skončia vždy národné štáty: “Nemecké firmy nemajú problém – vždy sa môžu presunúť do zahraničia aj s produkciou. To by však bola pre Nemecko katastrofa,” konštatuje Ekkehard Schulz, šéf konglomerátu Thyssen-Krupp pre FT. Rovnaký scenár platí pre ktorúkoľvek krajinu.

REKLAMA

REKLAMA