Otec eura: Nie všetci sa udržia v eurozóne

Niektoré štáty zrejme budú musieť opustiť eurozónu, ale Nemecko by radšej malo ostať. Tvrdí to jeden z tvorcov konceptu eura a bývalý hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky Otmar Issing, ktorý ako prvý poukazoval na nedostatky spoločnej meny.

Eurozóna sa v súčasnosti nachádza v zlomovom období a v septembri ju čaká viacero kľúčových udalostí a rozhodnutí týkajúcich sa bankovej únie, trvalého eurovalu, Grécka či Španielska, ktoré výrazne ovplyvnia ďalšiu budúcnosť spoločnej meny.

„Všetko hovorí v prospech záchrany eurozóny. Koľko krajín bude z dlhodobého hľadiska môcť byť jej súčasťou, to sa ešte len uvidí,“ uviedol vo svojej knihe „Ako zachránime euro a posilníme Európu“ Otmar Issing, ktorý do roku 1998 pôsobil v nemeckej centrálnej banke Bundesbank a od roku 1999 bol pri zavádzaní eura v službách Európskej centrálnej banky. Zdôraznil zároveň, že kolaps spoločnej meny by mal rozsiahle následky.

Kniha má formu rozhovoru medzi nemeckým ekonómom a novinárom. Na otázku, nakoľko má obavy o euro odpovedal: "Oveľa väčšie ako by som si dokázal predstaviť.“

Issing bol jedným z mála „zakladajúcich otcov“ eura, ktorí jasne poukázali na nedostatky spoločnej meny a podľa jeho slov patril k tým, ktorí boli presvedčení, že menovej únii má predchádzať politická únia, alebo by mali vznikať naraz.

Politická únia je však stále len víziou, hoci európski lídri postupne ustupujú hlbšej integrácii aj v citlivej oblasti verejných financií.

Podľa Issinga sú v tomto kontexte pochopiteľné aj výzvy, aby sa štáty vracali späť k svojim národných menám. Na druhej strane je však naivné myslieť si, že aj najväčšej ekonomike bloku Nemecku by bolo lepšie s vlastným platidlom. Issing poukázal na fakt, že aj napriek krátkej existencii je euro stabilnejšie ako bola kedysi marka.

„Treba sa zamerať na to, aby sa euro opäť stalo tým, čím malo byť, čiže stabilnou menou, stabilizovanou nezávislou centrálnou bankou, s jasným mandátom, nič iné. Ostatní protagonisti, najmä národné vlády, by si mali robiť svoje domáce úlohy.“

Po nespočetných zlomových protikrízových summitoch a politických záväzkoch, ktoré situáciu upokojili len na pár dní, sa čoraz častejšie Európska centrálna banka dostáva do kontextu federálnej inštitúcie, ktorá je schopná prikročiť k masívnej a rýchlej intervencii.

ECB však koncom minulého týždňa sklamala trhy vyhlásením, že je pripravená pomôcť najmä v prípade talianskych a španielskych bondov na primárnom trhu, ale len ak sa eurozóna dohodne, že ESM môže robiť to isté. Podmienkou tiež je, aby rizikové krajiny najprv požiadali o pomoc a akceptovali prísne podmienky a dohľad.

Podľa Issinga svoje problémy musia v prvom rade riešiť vlády a nesmú sa príliš spoliehať na prípadnú mutualizáciu dlhov a kroky ECB. „Neexistuje rýchla náprava a čokoľvek ako eurobondy, alebo podobné opatrenia by znamenali koniec menovej únie zameranej na stabilitu,“ vysvetlil a dodal, že ECB by mala ostať nezávislá a venovať sa vyložene svojmu mandátu a teda dohliadať na vývoj inflácie.

„Čím menej budú politici riešiť korene problémov, tým vyššie očakávania a požiadavky budú mať od ECB, ktorá nie je na to určená. Je to centrálna banka a nie inštitúcia na záchranu vlád, ktorým hrozí bankrot. Centrálne banky vždy pôsobia ako veriteľ poslednej inštancie, ale len pre bankový systém, nezachraňujú vlády. Samotné prehnané očakávania môžu poškodiť prestíž inštitúcie,“ upozornil.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA