Smernica o službách pred prijatím

Európsky parlament pravdepodobne prijme Spoločnú pozíciu Rady o Smernici o službách bez ďalších pozmeňovacích návrhov.

poľský inštalatér
Poľský inštalatér - symptomatická postava diskusií okolo Smernice o službách

Pozadie:

Európsky parlament bude v druhom, a pravdepodobne poslednom, čítaní hlasovať o správe ku návrhu kontroverznej Smernici o službách, ktorej cieľom je otvorenie trhu služieb v EÚ. Jej text odporúča schválenie tzv. spoločného stanoviska Rady, na ktorom sa dohodli členské štáty a ktoré až na niekoľko detailov zohľadňuje pozmeňujúce návrhy schválené Parlamentom vo februárovom prvom čítaní. Legislatívny proces by sa tak ocitol vo finále a smernica by mohla čoskoro vstúpiť do platnosti.

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov zmietol 23. októbra 2006 zo stola všetky nové pozmeňujúce návrhy pre druhé čítanie, vrátane zmien navrhovaných či podporovaných spravodajkyňou Evelyn Gebhardt (Socialisti, Nemecko), čo sa v rámci schvaľovacích postupov nestáva často. Výbor sa tak priklonil k názoru EPP-ED, že by ďalšie pozmeňovacie návrhy ohrozili citlivú rovnováhu dosiahnutú medzi členskými krajinami.

Za správu bez pozmeňujúcich návrhov hlasovalo vo výbore 26 poslancov, proti boli 4 a 6 poslancov sa hlasovania zdržalo.

Návrh Smernice o službách vypracovala a v roku 2004 Európska komisia. Cieľom bolo umožniť poskytovateľom služieb z celej EÚ jednoduchšie uplatňovanie práva na voľný pohyb služieb a práva usadiť sa na tieto účely v inej členskej krajine EÚ. Návrh bol vypracovaný vtedajším komisárom pre vnútorný trh Fritzom Bolkesteinom, kvôli čomu ho mnohí začali označovať termínom „Bolkesteinova smernica“.

Najmenšiu spokojnosť s odsúhlasenými zmenami po prvom čítaní vyjadrili najmä poslanci z „nových“ členských krajín. Vyjadrili sa, že ich požiadavky neboli zohľadnené.

Smernica sa vo februári 2004 dostala do parlamentných výborov EP, pričom hlavná zodpovednosť pripadla Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov (IMCO) a jeho spravodajkyni Evelyne Gebhardt. Poradnú úlohu dostalo ďalších 9 výborov. Do konečného hlasovania výboru IMCO, ktoré sa uskutočnilo v novembri 2005, bolo k návrhu smernice EK predložených rekordných 1600 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých bolo výborom akceptovaných 213. K nim pred hlasovaním v pléne v prvom čítaní (16. február 2006) pribudli ďalšie pozmeňujúce návrhy a poslanci tak napokon rozhodli o tom, že pôvodný návrh EK prešiel zmenami značnému rozsahu. Poslanci vtedy správu odsúhlasili po búrlivom dvojhodinovom hlasovaní pomerom hlasov 394 za, 215 proti a 33 absencií. Najmenšiu spokojnosť s odsúhlasenými zmenami po prvom čítaní vyjadrili najmä poslanci z „nových“ členských krajín, ktorí sa aj napriek všeobecnému súhlasu o prospešnosti smernice vyjadrili, že ich požiadavky neboli zohľadnené, predovšetkým pre vyškrtnutie článkov o vysielaní pracovníkov z pôvodného návrhu.

Európska komisia po prvom čítaní Európskeho parlamentu poopravila pôvodnú verziu návrhu zohľadňujúc hlasovanie pléna EP  a jej pozmenenú verziu prezentovala poslancom 4. apríla 2006. Medzitým Rada prisľúbila, že vezme návrhy EP do úvahy. Výsledkom viac než dvojročných rokovaní je teraz kompromis zhrnutý v tzv. spoločnom postoji Rady z 24. júla 2006, o ktorom má EP hlasovať v druhom čítaní.

Európska komisia je spokojná, pretože spoločný postoj Rady podľa nej obsahuje hlavné prvky jej pozmeneného návrhu, ako aj pozmeňujúcich návrhov Európskeho parlamentu. EP zas vyzdvihuje skutočnosť, že odzrkadľuje požiadavky EP z prvého čítania, čo dokazuje značný vplyv Parlamentu. Všetko teda poukazuje na pomerne vysoké šance pre konečné schválenie dlho očakávanej Smernice a jej skorý vstup do platnosti. Na dosiahnutie súladu so smernicou majú mať členské štáty EÚ následne 3 roky.

Otázky

Nie všetkým sa však súčasný text úplne pozdáva. Spravodajkyňa Gebhardt síce nepredložila ďalšie pozmeňujúce návrhy, no nevylúčila, že túto možnosť využije počas hlasovania v pléne. Aby sa tak nestalo, Eurokomisár McCreevy jej musí včas poskytnúť stanovisko EK, v ktorom má objasniť právnu pôsobnosť pokynov Európskej komisie určených členským štátom k uplatňovaniu smernice, ako aj vysvetliť možnosti neskoršej harmonizácie predpisov, a tiež vzťah k pracovnému právu či poskytovaniu sociálnych služieb.

Spoločné stanovisko Rady, ktoré má šance stať sa konečným znením budúcej Smernice, sa usiluje o pôvodný zámer – zjednodušenie administratívnych postupov pre voľný pohyb služieb v EÚ. To zahŕňa napríklad zavedenie „jednotného miesta kontaktu“ pre vybavovanie všetkých formalít súvisiacich s rozbiehaním služieb v inom členskom štáte, či umožnenie nenákladnej registrácie prostredníctvom internetu.

V prípade najkontroverznejšej časti pôvodného návrhu (Európskou komisiou navrhovaný „princíp krajiny pôvodu“, podľa ktorého mal poskytovateľ služieb pri ich výkone podliehať len zákonom štátu, kde má registrované svoje sídlo, a nie zákonom krajiny, v ktorej služby poskytuje), došlo už po prvom čítaní k výraznej zmene, ktorú teraz odráža aj stanovisko Rady. Uvedený princíp bola premenovaný na „slobodu poskytovať služby“ a schválený tak, aby jeho podstata (t.j. uplatňovanie zákonov krajiny pôvodu v hostiteľskej krajine) bola zachovaná, avšak za platnosti jednej podmienky – hostiteľským krajinám musí byť umožnené, aby mohli na poskytovanie služieb na ich území ukladať aj svoje požiadavky, ak sú oprávnené v záujme verejnej politiky, bezpečnosti verejnosti, ochrany životného prostredia a verejného zdravia.

V ostatných, pôvodne takisto kontroverzných otázkach, sa napokon tiež podarilo dosiahnuť kompromis:

  • V prípade služieb všeobecného záujmu sa v spoločnej pozícii objasňuje, že do rozsahu pôsobnosti smernice nepatria „služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru“.
  • Potvrdzuje vyňatie všetkých dopravných služieb (vrátane prístavných).V prípade audiovizuálnych služieb sa objasnilo, že ich vyňatie sa vzťahuje aj na kinematografické služby.
  • Čo sa týka vyňatia sociálnych služieb spoločná pozícia vyjasňuje, že sa to vzťahuje aj na služby poskytované charitatívnymi organizáciami. Doplnili sa vyňatia týkajúce sa služieb poskytovaných notármi a exekútormi, ktorí sú do funkcie menovaní oficiálnym aktom vlády. Napokon sa v spoločnej pozícii potvrdzuje vyňatie služieb sprostredkovateľských agentúr dočasného zamestnávania, zdravotníckych služieb, herných aktivít, súkromných bezpečnostných služieb a zdaňovania.
  • Smernica nebude ovplyvňovať pravidlá medzinárodného súkromného práva (najmä tie, ktoré umožňujú výhody plynúce z ochrany spotrebiteľa) a neovplyvní ani pracovné právo členských krajín (teda podmienky zamestnávania, vrátane maximálnej dĺžky pracovného času a minimálnej doby odpočinku, minimálnej ročnej dovolenky, minimálnej mzdy, zdravia, bezpečnosti a hygieny pri práci). Taktiež nebude mať dopad na predpisy členských štátov o sociálnom zabezpečení a vzťahy medzi sociálnymi partnermi (vrátane práva vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy, práva na štrajk a protest).

Pozície:

„ Je to vyriešené. Už nemám problém (s textom Rady)“, povedala Evelyn Gebhardt pre agentúru Reuters 8. novembra 2006. Predtým mala intenzívne rokovania so svojou Socialistickou skupinou v EP, ako aj so zástupcami Rady a Komisie.

Vzhľadom na pozíciu EPP-ED, ktorá už predtým odmietla podporiť ďalšie dodatky k textu schválenému Radou, bude plenárne zhromaždenie hlasovať o súčasnom znení legislatívy.

REKLAMA

REKLAMA