Podnikatelia kritizujú výsledky summitu v reformách

Lídri EÚ sa na summite 9. marca dohodli aj na znížení byrokracie v Spoločenstve o 25%. Podnikateľské kruhy však sklamalo, že rovnaký záväzok neprijali vo vzťahu k vlastným národným iniciatívam a v oblasti urýchlenia ekonomických reforiem bolo prijatých málo sľubov.

Pozadie

Podľa odhadov Komisie sa administratívne bremeno vlád (vo forme vyplňovania formulárov, podávania informácií a pod.) rovná 3% HDP EÚ.

Predstavuje prekážku konkurencieschopnosti najmä pre malé a stredné podniky (MSP), ktoré majú menšie kapacity spĺňať administratívne požiadavky.

Nakoľko práve MSP vytvárajú asi 70% HDP v EÚ, jedným z hlavných cieľov Lisabonskej stratégie sa stalo uvoľnenie ich ekonomického potenciálu a „podnikateľskej energie“ prostredníctvom odstránenia nadbytočnej byrokracie.

V novembri 2006 navrhol komisár pre podnikanie a priemysel Günter Verheugen stanovenie právne záväzného cieľa na odstránenie zbytočných administratívnych nákladov o 25%. Komisia tvrdí, že európskej ekonomike to prinesie dodatočných 150 miliárd eur.

Otázky

Na Jarnom summite 9. marca 2007 lídri 27 členských krajín EÚ podporili návrh Komisie, že do roku 2012 bude byrokracia na úrovni Spoločenstva (teda v zásade v inštitúciách EÚ) znížená o 25%.

Odmietli však myšlienku stanovenia záväzných cieľov na národnej úrovni, hoci práve tá tvorí asi polovicu administratívnych nákladov Únie.

Namiesto toho si vybrali menej tvrdé znenie, podľa ktorého Európska rada „pozýva“ členské krajiny aby do roku 2008 stanovili „svoje vlastné národné ciele, ktoré y boli porovnateľne ambiciózne“, pričom majú „brať do úvahy rozličné štartovacie línie a tradície“.

Okrem tohto rozhodnutia neboli na summite prijaté žiadne ďalšie záväzky pre zlepšenie regulačného prostredia. Lídri si namiesto toho navzájom gratulovali k zlepšeným hospodárskych výsledkom Európy.

Summit tiež podčiarkol dôležitosť prehĺbenia jednotného trhu lepším presadzovaním princípu viacnásobného uznávania pre tovary a plným prenesením Smernice o službách do národnej legislatívy.

Pozície

Nemecká kancelárka Angela Merkel privítala fakt, že závery summitu žiadajú od členských krajín, aby sa zaviazali k určitej miere zníženia byrokracie: „Komisia veľmi správne poukázala že verí, že členské krajiny prijmú rovnako ambiciózne ciele, a my sme boli schopní zahrnúť to do záverov (summitu).“ Podľa nej to treba chápať ako „spoločný zdieľaný záväzok“ medzi členskými krajinami a exekutívou EÚ.

Britský premiér Tony Blair označil lepšiu reguláciu za hlavnú prioritu svojej krajiny: „Je to niečo, o čom sme absolútne presvedčení… a je veľmi dobré, že sa Európska únia zjednotila na tak ambicióznom cieli.“

Generálny riaditeľ EuroCommerce Xavier Durieu pre EurActiv povedal, že po summite je „celkovým pocitom dosť sklamanie“. Vysvetlil: „Čakali sme záväzky, po počuli sme len vieru a slová.“ Neschopnosť členských krajín zaviazať sa k 25% zníženiu byrokracie na národnej úrovni podľa neho ukazuje „nedostatok ambícií“ a záver Rady, že Lisabonská stratégia „prináša výsledky“, podľa Durieua odhaľuje „znepokojujúce mýlenie si“ súčasného ekonomického rastu a celkovej politiky, ktorá je „stále ďaleko od toho, aby dosiahla svoje ciele“.

Generálny tajomník UEAPME Hans-Werner Müller označil Jarný summit za zmeškanú príležitosť urýchliť reformný proces v kľúčových oblastiach, ako je vytvorenie Patentu Spoločenstva, či prehĺbenie reforiem trhu práce. Dodal: „Členské štáty si zoširoka gratulovali kvôli najnovším hospodárskym výsledkom. No ak sa pozrieme na podstatu, ľahko môžete vytušiť nedôveru a nedostatok viery pod povrchom. V skutočnosti neboli na summite prijaté žiadne nové konkrétne záväzky a v čase nasledujúceho hospodárskeho spomalenia nebudú členské krajiny vôbec pripravené.“

Generálny tajomník Eurochambers Arlando Abruzzini vyslovil nádej, že prostriedky ušetrené znížením administratívnych nákladov pomôžu splniť nové environmentálne ciele, ku ktorým sa lídri zaviazali na tom istom summite. „Teraz, keď Rada EÚ rozhodla o záväzných cieľoch pre obnoviteľné energie a o jednostrannom záväzku k zníženiu skleníkových plynov, hlavy štátov a vlád musia vyvážiť administratívne náklady, ktoré z toho pre podnikateľov vyplývajú, značným znížením nákladov v iných oblastiach, napríklad zlepšením fungovania vnútorného trhu, obmedzením nákladov na byrokraciu. Takto skutočne zabezpečíme, aby sa „ekológia“ rýmovala s „ekonomikou“.“

V príprave na stretnutie Európskej rady europoslanec Ján Hudacký (EPP-ED) zdôraznil národný rozmer: „Je známe, že najväčší problém rozvoja inovácií tkvie v ich nedostatočnej implementácií v jednotlivých členských krajinách. Lisabonská stratégia ma hlavne vytvárať podmienky pre posilnenie vnútorného konkurenčného prostredia každého členského štátu. Ekonomika EÚ bude tak konkurencieschopná ako budú konkurencieschopné a inovácie schopné aj tie najmenšie a najodľahlejšie pôsobiace firmy v jej jednotlivých regiónoch. Implementácia inovačných programov sa teda musí dostať priamo na regionálnu úroveň, kde by vytvárali dostatočné konkurenčné prostredie pre miestne MSP. Centrálne riadená implementácia rozvoja inovácií je už vopred odsúdená na neúspech.“

REKLAMA

REKLAMA