Poslanci schválili jednotné štandardy pre označovanie potravín

Europoslanci včera podporili nové štandardy pre podrobnejšie označovanie potravín v EÚ, avšak odmietli, aby sa nezdravé jedlo označovalo červenou farbou. Miesto toho budú na potravinách zreteľne vyznačené údaje o dennom odporúčanom množstve.

Proti označovaniu nezdravých potravín ostro vystupovali zástupcovia potravinárskeho priemyslu. Farba mala upozorňovať na vysoký obsah tukov, cukrov alebo solí. Výrobky obsahujúce neškodné množstvo týchto látok by boli označené zelenou a stredne zdravé produkty oranžovou. Pre podobnosť takéto značenie nazvali „semaforovým“. Producenti však tvrdili, že by došlo k démonizovaniu ich výrobkov. Naopak Európske združenie spotrebiteľských zväzov (BEUC) trojfarebný systém podporovalo. „Nezávislý prieskum ukázal, že predajcovia považujú farebné značenie za užitočný a zrozumiteľný spôsob informovania, vyhlásila predsedníčka BEUC Monique Goyens.

Podľa lídra britských labouristov v Parlamente, Glenisa Willmotta poslanci síce „semaforové značenie“ potravín odmietli, ale dali jasne najavo, že chcú zabrániť klamaniu zákazníkov potravinovými obalmi.

Nové štandardy dávajú výrobcom povinnosť uvádzať základné výživové hodnoty, vrátane obsahu solí, tukov a cukrov, na prednú stranu obalu potravín. Legislatívu posúdia a pravdepodobne doplnia ešte ministri EÚ. Potraviny označené systémom, ktorý schválili zákonodarcovia by sa v obchodoch mohli objaviť v horizonte troch rokov. Malé podniky, s menej ako 100 zamestnancami, majú na zavedenie podrobnejšieho značenia päť rokov.

Nezhody dlho panovali ohľadom toho, aké konkrétne informácie by mali výrobcovia na obaloch poskytovať. Zatiaľ čo spotrebitelia chcú na obaloch potravín informácie o celkovom obsahu solí, cukrov a tukov, výrobcovia by najradšej uvádzali len obsah kalórií s tým, že rozhodnutie pridať i ďalšie čísla o výživovej hodnote potraviny by zostala len na ich uváženie. Obávajú sa, že im nová legislatíva spôsobí nadmernú byrokratickú záťaž. Podľa návrhu, ktorý odobrili poslanci, budú musieť výrobcovia uvádzať informácie o obsahu tukov (nasýtených i nenasýtených), uhľohydrátov, cukrov, solí, bielkovín a vlákniny na 100 ml, 100 g či inú porciu potraviny.

O tom, či uvádzať nutričné hodnoty na 100 g, alebo jednotlivé porcie sa viedla na pôde Únie dlhodobá diskusia. Odborníci sa zhodli, že pri potravinách ako sú jogurty či čokoládové tyčinky je praktickejšie informovať o výživovej hodnote jednej porcie. V prípade balení sušienok či nealkoholických nápojov je však ťažké určiť, aké množstvo spotrebiteľ priemerne skonzumuje – tým argumentovali zástancovia informácií o nutričných hodnotách na 100 g či 100 ml. Komisia nakoniec pristúpila na obidve možnosti.

Problematické je i značenie krajiny pôvodu na obaloch potravín. Komisári i poslanci sa zhodli, že producenti často udávajú zavádzajúce informácie o tom, kde bola potravina vyrobená. Napríklad pôvod slaniny, ktorá pochádza z prasiat vychovaných v Dánsku, uvádzajú ako britský, aj keď v Británii došlo len ku konečnej fáze výroby či spracovania. Výrobcovia budú povinní o krajine pôvodu informovať na obaloch mäsových a mliečnych výrobkov, rýb, ovocia a zeleniny. Spotrebiteľ si tiež bude môcť na obale prečítať, kde presne zvieratá chovali.

Po novom ošetria aj minimálnu veľkosť písma na obaloch potravinových výrobkov. Komisia navrhuje písmo veľké 3 mm. Zástancovia prísnejších pravidiel pre označovanie potravín často argumentujú narastajúcim počtom obéznych Európanov. Konzumenti vraj potrebujú dostatok informácií, aby sa mohli správne rozhodnúť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA