Pre malé a stredné podniky treba spraviť viac

Pomoc malým a stredným podnikom na európskej úrovni možno vnímať skôr ako pohár, ktorý je spolovice plný a nie spolovice prázdny, zhodli sa účastníci konferencie, ktorá bola súčasťou Európskeho týždňa malého a stredného podnikania. Kritici na čele s generálnym tajomníkom asociácie európskych priemyselných a obchodných komôr Eurochambres Arnaldom Abruzzinym však zdôraznili, že chcú viac.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vo svojom minulotýždňovom prejave o stave Únie zdôraznil, že malé a stredné podniky sú kľúčom pre rast ekonomík členských štátov. Drobné firmy sú preto v centre pozornosti politickej agendy EÚ. Tá je založená na troch hlavných oblastiach – zjednodušovanie života firiem najmä z pohľadu administratívnej záťaže, sprístupňovanie finančných prostriedkov a internacionalizácii. Ako zdôraznil hovorca komisára pre priemysel a podnikanie Antonia Tajaniho, jedným z nosných cieľov je, aby založenie podniku v EÚ trvalo najviac tri dni a stálo maximálne 100 eur.

„Nie som spokojný, chcem viac“

Podnikatelia, zástupcovia podnikateľských organizácii, politickí rozhodovatelia a ďalší zainteresovaní hráči sa dnes (7. októbra) stretli  na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli, aby v rámci Európskeho týždňa malého a stredného podnikania diskutovali o súčasnej hospodárskej situácii a pozícii drobných firiem. Rakúsky europoslanec Othmar Karas (EPP) a zároveň predseda internej skupiny Európskeho parlamentu pre malé a stredné podnikanie v úvode konferencie zdôraznil, že drobné firmy zamestnávajú dve tretiny pracovnej sily, tvoria 80 % nových pracovných miest a produkujú 58 % HDP EÚ. „Malé a stredné podniky sú teda natoľko dôležité, aby mali hlas, ktorý by bolo počuť,“ vysvetlil.

Šéf kabinetu komisára Tajaniho Antonio Preto rovnako poukázal na významnú úlohu malých a stredných podnikov, ktoré boli ťahúňom hospodárskej obnovy v roku 2010. Vzhľadom na to, že jedným z ich najväčších problémov je nedostatok prostriedkov komisár Tajani v spolupráci s komisárom pre vnútorný trh Michelom Barnierom pripravujú akčný plán na sprístupnenie peňazí podnikateľom. Zverejniť by ho mali koncom roka.

Dlhová kríza v eurozóne zvýraznila neistotu spojenú s konkurecnieschopnosťou európskych ekonomík. Na to počas svojho vystúpenia reagoval generálny riaditeľ podnikateľskej loby BusinessEurope Philippe de Buck. Podľa jeho slov je úlohou podnikateľov starať sa o konkurencieschopnosť svojich podnikov. Avšak pôsobia v podnikateľskom prostredí, ktorého konkurencieschopnosť treba zlepšiť a tam je priestor pre intervenciu na európskej úrovni.

Panelisti sa však zhodli, že na aktivity na podporu malého a stredného podnikania na európskej úrovni, ktoré boli doteraz implementované sa treba pozerať skôr ako na pohár, ktorý je spolovice plný ako spolovice prázdny.

Kriticky sa na adresu úniových iniciatív vyjadril Arnaldo Abruzzini, generálny tajomník asociácie európskych priemyselných a obchodných komôr Eurochambres. Po reálnom zhodnotení toho, čo bolo doteraz vykonané podľa neho prídu všetci na to, že treba urobiť ešte viac. „Nie som spokojný, chcem viac,“ zdôraznil.

Podniky trápi najmä mrznúci úverový tok

Najčastejšie skloňovaným problémom malých a stredných podnikov bol prístup k finančným prostriedkom. Situácia európskych bánk sa zhoršuje a úverový tok smerom do podnikov postupne zamŕza. Šéf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet varoval, že bankový sektor potrebuje posilniť svoju likviditu a odolnosť.  

Európske banky však netrápi len dlhová kríza v eurozóne, ale aj prísnejšia regulácia a tvrdé požiadavky na kapitálovú primeranosť podľa režimu Bazilej III. To potvrdil aj dánsky europoslanec Bendt Bendtsen (EPP). „Prísnejšie bazilejské kapitalizačné kritériá nebudú mať vplyv na veľké firmy ako Siemens či Carlsberg. Tie majú prístup ku kapitálu, pretože majú cash flow, táto kríza udiera na menšie firmy oveľa viac ako na veľké,“ vysvetlil. „Ide o problém vo všetkých členských štátoch, banky potrebujú viac kapitálu, aby prežili zlé časy a preto sa k nemu malé firmy dostávajú oveľa ťažšie,“ dodal.

Podniky sa už tradične najviac spoliehajú na bankové pôžičky. Podľa výsledkov prieskumu, ktoré minulý týždeň zverejnil štatistický úrad Eurostat, počet zamietnutých žiadostí o úver v období 2007 – 2010 dramaticky stúpol. Najvýraznejšie v Írsku – z 1 % v roku 2007 na 27 % v roku 2010.

Hugh Morgan-Williams predseda výboru BusinessEurope pre podnikanie vyhlásil, že banky sú paralyzované najmä strachom z rizika, preto sa boja úverovať a najriskantnejšie sú pre ne práve malé a stredné podniky. Európske fondy sú podľa jeho slov nedostatočné, pretože keď sa rozrátajú medzi všetky členské štáty a na rámcový počet rokov, ide o málo peňazí. Vlády by preto podľa neho mali uvažovať o fiškálnych incentívach a iných spôsoboch ako uvoľniť kapitál. „Banky sa bránia tým, že ony vedia peniaze dostať len do ekonomiky, nie do podnikov, to musia podľa nich robiť politici. Viacerí vystupujúci uviedli, že treba teda vytvoriť eurozópsky fond, ktorý by garantoval nielen pôžičky, ale aj equity. Európska komisia zároveň v rámci spomínaného akčného plánu na sprístupnenie financií chce zjednodušiť venture kapitálové investovanie v EÚ.

Druhá šanca podnikať či prenos podnikania v rámci EÚ

Podľa štatistík v Únii ročne zaniká milión podnikov. Okolo 15 % pritom neprežije prvých 15 rokov. S bankrotom sa však spájajú stigmy, ktoré podnikatelia snažiaci sa o druhú šancu prekonávajú len veľmi ťažko. Často je medzi Európanmi vnímaný ako trestný čin, čo viacerých odrádza od toho, aby vôbec začali podnikať. Majú totiž obavy z dôsledkov prípadného neúspechu. Podľa účastníkov workshopu o druhej šanci pre podnikateľov to však treba vnímať tak ako výskum.

Aj ten často zlyhá, no výskumníci si z nevydarených pokusov berú ponaučenie, aké chyby nesmú opakovať. Podľa štatistík sú podniky, ktoré vedú podnikatelia, ktorí už prešli bankrot úspešnejšie ako čerstvé start-upy. Snahou na európskej úrovni je teda dosiahnuť, aby od roku 2013 mohli po troch rokoch od neúspechu začať nanovo. V niektorých krajinách sa totiž musí čakať aj sedem rokov, kým zbankrotovaný podnikateľ môže znovu založiť firmu.

Nosnými témami paralelných diskusií boli aj – lepšia regulácia, energetická efektívnost, šanca pre podniky na lokálnej a globálnej inovačnej scéne, lokálna a regionálna podpora podnikania, výchova mladých podnikateľov, elektronické podnikanie, podpora podnikania žien, a sprístupňovanie trasferu podnikov v rámci EÚ, pretože zakladanie podnikov nie je jednými spôsobom ako zvýšiť ich počet. Súčasťou podujatia bola aj prezentácia úspešných podnikateľských príbehov. Tento rok išlo o skupinu podnikateľov, ktorí začínali znovu alebo prevzali podnik. O svoj príbeh sa delila aj Slovenka Juliana Bajtošová. Zameriava sa na predaj poľovníckych a včelárskych potrieb a podnik prebrala v roku 2004. V roku 2009 získala tretie meisto v súťaži Podnikateľka Slovenska, ktoré udeľuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania.

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby v takmer 40 krajinách.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA