Prichádza liberalizácia pôšt

Hlasovanie v Parlamente dáva zelenú poštovej liberalizácii. Očakáv sa od nej, že vytvorí podmienky pre dravú konkurenciu medzi doručovateľskými službami. Objavujú sa však i obavy, že nový režim povedie k zhoršeniu pracovných podmienok zamestnancov a k ich prepúšťaniu.

Pozadie

V októbri 2006 predstavila Komisia plán na odstránenie pretrvávajúcich monopolov na európskom trhu s poštovými službami k 1. januáru 2009. Odôvodnila to tvrdením, že silnejšia konkurencia povedie k zlacňovaniu služieb, k podpore inovácií a k skracovaniu času doručenia.

Ústrednou myšlienkou liberalizácie je myšlienka odstránenia tzv. “vyhradeného priestoru”. Ten priznáva lukratívne právo na doručovanie listových zásielok vážiacich menej ako 50 gramov štátnej poštovej službe, čím vytvára monopol. Na druhej strane takéto výhradné postavenie zaväzuje štátne pošty poskytovať doručovaciu službu 5 dní v týždni tak, aby bola dostupná všetkým občanom, teda aj tým žijúcim na odľahlých miestach. Tento princíp sa nazýva “univerzálna služobná povinnosť”.

Plán Komisie na liberalizáciu pôšt privítali a podporili predovšetkým tie krajiny, v ktorých tento proces už prebieha, resp. je úspešne zavŕšený. Ide napríklad o Veľkú Britániu, Švédsko, Holandsko a Nemecko. Dúfajú, že prijatím novej európskej legislatívy sa otvoria nové trhy (v susedných krajinách) pre tamojších poštových operátorov.

Viaceré organizácie združujúce poštových pracovníkov a aj niektorí poštoví operátori namietajú voči stanovenému časovému horizontu. Tvrdia, že tak, ako je nastavený, povedie k zničeniu verejných pôšt a v konečnom dôsledku príde mnoho ľudí o prácu a zhorší sa kvalita poskytovaných služieb.

Zdĺhavé diskusie v Európskom parlamente vyústili do požiadavky oddialiť konečný termín aspoň do 31. decembra 2010. Tento kompromis podporili aj členské krajiny počas Portugalského predsedníctva.

Otázky

Myšlienke liberalizácie ako takej odporovali predovšetkým zelení. Obávajú sa, že konkurencia na trhu môže poškodiť univerzálnosť poštových služieb. Aj napriek ich odporu bol návrh 31. januára 2008 plénom EP schválený.

Poslanci podporili návrh po tom, čo doň boli zapracované ustanovenia zabraňujúce poskytovaniu služieb za neprimerane nízke ceny. Podľa poslancov je potrebné zabraňovať sociálnemu dumpingu a zhoršovaniu pracovných podmienok zamestnancov.

Súčasné znenie návrhu, ako ho schválili európski poslanci, žiadnym spôsobom neupravuje a nezasahuje do výsostných sfér národných štátov – konkrétne ide o otázku výšky minimálnych platov, množstva dovolenky a podmienok práva na štrajk.

Schválenie smernice prichádza v čase, kedy sa Nemecko a Holandsko sporia v otázke ochrany nemeckého sociálneho práva v oblasti pôšt. Paradoxne obe krajiny zastávali prístup, že poštový sektor je potrebné liberalizovať tak rýchlo, ako to len bude možné. Výsledkom sporu je, že Nemecko bolo donútené odložiť konečný termín úplnej liberalizácie. pôvodne stanovený na 1. januára 2008. Problém tkvie v tom, že holandský logistický gigant TNT odmietol garantovať svojim zamestnancom minimálnu hodinovú mzdu vo výške 9,80 eur. Takúto hranicu stanovila nemecká vláda v decembri 2007, teda mesiac konečným termínom dokončenia reformy poštového trhu. TNT v súčasnosti vypláca nemeckým pracovníkom mzdu 7,50 eur na hodinu. Spor sa ocitol pred berlínskym obchodným súdom. TNT sa snaží touto cestou dospieť k uznaniu svojej hodinovej mzdy, teda aby bola oficiálne prehlásená za kompatibilnú s nemeckými zákonmi. Holandská firma tvrdí, že nemecká vláda sa snaží takýmito opatreniami de facto ochrániť Deutsche Post. Žiadna iná firma totiž nedokáže poskytnúť svojim zamestnancom tak vysokú hodinovú mzdu.

Súčasným diskusiám o liberalizácii dominuje otázka, do akej miery je reálne efektívne skĺbiť živú konkurenciu s ochranou sociálnych práv zamestnancov tak, aby nedošlo k znižovaniu doteraz zaužívaných štandardov.

Pozície

Skupina poštových užívateľov (PUG), teda aliancia združujúca najväčších využívateľov poštových služieb, víta smernicu s tým, že zákazníkom prinesie benefity vo forme nových cien a rozšíreného výberu služieb. Per Mortensen, predseda PUG, dodal: “Výzvou pre 27 členských krajín je zabezpečiť úspešné prijatie právnej sústavy smernice s ohľadom na miestne podmienky spôsobom, aby z toho profitovali všetci zákazníci pôšt.”

Iniciatíva za slobodnú a spravodlivú poštu (FFPI) súhlasí, že smernica prinesie väčšiu kvalitu a možnosť výberu služieb. Rovnako by mala vytvoriť priestor pre príchod inovácií, ktoré by mohli oživiť dynamiku celého sektora. Prezident FFPI, Philippe Bodson, varoval pred “zákulisnými protekcionistickými manévrami” tvrdiac: “Dnešné hlasovanie je historické, ale nie je to koniec príbehu. Úspech poštovej liberalizácie bude závisieť od vôle členských krajín implementovať legislatívu. Je potrebné vyhnúť sa zákulisným manévrom zavádzajúcim bariéry a protekcionistické opatrenia brániace vstupu nových hráčov na trh.”

Frakcia Európskych socialistov (PES) privítala schválené znenie smernice. Tvrdí, že ide o kompromis, ktorý zabezpečí zamestnancom ochranu ich sociálnych práv, ale súčasne je aj garanciou univerzálnosti a dostupnosti poštových služieb.

REKLAMA

REKLAMA