Problémy s oneskorenými platbami majú široký rozmer

Zainteresované strany považujú smernicu o oneskorených platbách za dobrú iniciatívu. Na vyriešenie problémov s nesplácanými faktúrami však podľa nich nestačí.

Množstvo oneskorených platieb dosiahlo 340 miliárd eur, čo je viac ako dvojnásobok celkového rozpočtu EÚ na rok 2012, a neustále rastie. Ohrozujú teda existenciu čoraz väčšieho počtu európskych podnikov.

Ako pripomenul Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Slovensko len v tomto roku príde v dôsledku oneskorených platieb zhruba o 3,9 % celkového obchodného obratu. Priemerná lehota splatnosti na Slovensku v súčasnosti dosahuje 44 dní medzi podnikmi a 57 dní medzi podnikmi a verejnou správou.

Ako zdôraznil nepravidelný prísun finančných prostriedkov a nedodržiavanie lehôt splatnosti môže mať pre malé a stredné firmy fatálne dôsledky. „Malé a stredné podniky pritom zohrávajú kľúčovú úlohu pri zotavovaní z krízy a tvorbe nových pracovných miest, nemôžeme si dovoliť strácať tento potenciál pre hospodársky rast,“ vysvetlil. „Neskoré platby sú prekážkou pri slobodnom pohybe tovarov a služieb, základné práva, na ktorých stojí jednotný trh,“ dodal.

Prispieť k riešeniu má smernica o oneskorených platbách, ktorá mala byť do marca 2013 transponovaná do národného práva. Maciej Górka vedúci oddelenia Európskej komisie v rámci Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel pripomenul, že prijatie smernice nebolo ľahké, pretože sa dotýka reálnej ekonomiky v čase hospodárskej krízy. Verejné orgány sa zároveň dostávajú pod väčší tlak platiť záväzky v čase konsolidačného úsilia a finančných obmedzení.

Smernica totiž orgánom verejnej moci stanovuje povinnosť uhrádzať platby za tovar a služby do 30 kalendárnych dní, vo výnimočných prípadoch do 60 dní. Podniky by mali uhradiť svoje faktúry do 60 dní, pokiaľ sa nedohodli inak a pokiaľ nie je táto dohoda zjavne nevýhodná pre veriteľa.

Podniky zároveň majú v prípade omeškania právo automaticky žiadať úroky a automaticky získať paušálnu sumu vo výške najmenej 40 eur ako náhradu nákladov spojených s vymáhaním platby.

Z nových pravidiel tiež vyplýva, že výška zákonnej sadzby úrokov z omeškania sa zvyšuje na hodnotu, ktorá je minimálne 8 percentuálnych bodov nad referenčnou sadzbou Európskej centrálnej banky (ECB). Verejné orgány nesmú stanoviť výšku sadzby úrokov z omeškania pod túto úroveň. Okrem toho platí, že nové opatrenia sú dobrovoľné pre firmy, teda majú právo zakročiť, ale nie sú povinné tak urobiť. V prípade verejných orgánov sú však povinné.

Ako poukázal Gorka medzi členskými štátmi panujú veľké rozdiely a to najmä v porovnaní medzi severom a juhom. Sú podľa jeho slov krajiny, ktoré si ledva môžu dovoliť plniť pravidlá smernice. „V Taliansku je napríklad nezvyčajné platiť načas,“ konštatoval. Ako ďalej dodal niekde čas platieb presahuje 150 či 180 dní, napríklad v zdravotníctve ide aj o 300 dní čakania na zaplatenie poskytnutých služieb. Priemerne však dĺžka platieb pri obchodných transakciách medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci trvá 61 dní (na Slovensku 57) a medzi podnikmi 49 dní (na Slovensku 44).

Oneskorené platby pritom predstavujú vážne náklady pre veriteľov, najmä malé a stredné podniky. Závisia totiž od limitovaného počtu klientov a administratívne náklady za vymáhanie dlhov sú pre ne privysoké.

Neschopnosť či nevôľa dlžníkov platiť včas je hlavným komerčným rizikom pre veriteľov pri cezhraničných aktivitách. Riziko poškodenia dlžníkovej reputácie spojené s oneskorenými platbami je oveľa nižšie, keď je veriteľ z iného členského štátu. Smernicu doteraz transponovali všetky krajiny okrem Nemecka a Belgicka. V prípade Slovenska Komisia v súčasnosti skúma určité aspekty transpozície, o ktorých má pochybnosti.

Smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná v rámci novely Obchodného zákonníka účinnej od 1. februára 2013. Ako uviedol generálny riaditeľ sekcie legislatívy Ministerstva spravodlivosti SR Juraj Palúš, je zatiaľ predčasné hodnotiť či sa úprava ujala, no problematika oneskorených platieb je osobitne citlivou otázkou v čase anemického rastu. Smernicu označil za jeden z nástrojov na zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku.

Poukázal na častý jav v praxi, keď ekonomicky silnejší subjekt zneužíva svoje postavenie a privádza svojich veriteľov do druhotnej platobnej neschopnosti práve tým, že si svoje záväzky neplní včas, respektíve, že využíva svojich veriteľov na financovanie svojho biznisu miesto toho, aby to riešil štandardnou cestou a to cez bankové úvery.

Európske podniky v dôsledku oneskorených platieb, neuhradených pohľadávok spotrebiteľov, podnikov a verejného sektora museli odpísať 350 miliárd eur nedobytných pohľadávok. Podľa prieskumu, ktorý vysvetlila Viktória Grossová, výkonná riaditeľka spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, viac ako polovica zapojených krajín vykazuje zvýšené platobné riziká a tretina má kritický rizikový profil.

Krajiny na juhu a východe Európy podľa jej slov bojujú s dlhými lehotami splatnosti a tiež vysokou mierou platobnej neschopnosti. V prípade Slovenska dĺžka meškajúcich platieb klesla, percento straty z nedobytných úverov stúplo. Slovenské spoločnosti v čase znižovania likvidity tiež uprednostňujú v prvom rade uhradenie neuhradených úrokov a amortizáciu platieb v banke. Celkovo 74 % respondentov uviedlo zníženie predaja pre recesiu.

Ako vysvetlil Cyril Mores zo spoločnosti Creditreform, legislatívny prínos je zrejmý, no faktický vplyv je minimálny. V praxi pri transakciách medzi podnikmi len 15 % veriteľov vyžaduje úhradu úrokov z omeškania. Len veľmi málo firiem je pritom ochotných ich mimosúdne uhradiť. Veritelia tiež často nežiadajú zaplatenie úrokov z omeškania, ak dlžník obratom zaplatí základnú pohľadávku.

Advokát Michal Bohunický z AK Dvorecký & Bohunický počas okrúhleho stola smernicu uvítal, lebo vytvára právny základ na zlepšenie vymožiteľnosti pohľadávok. Poukázal však, že k súdnemu vymáhaniu dochádza len ak veritelia už s dlžníkom v budúcnosti neplánujú spolupracovať. „Veriteľ má najväčšiu šancu ešte pred podaním žaloby vykonať úkony na to, aby si zabezpečil zaplatenie. Keď sa to dostane do súdnej fázy, tak tie šance na zaplatenie prudko klesajú,“ zosumarizoval svoj pohľad na problematiku. Ako dodal uvítal by vytvorenie ďalších inštitútov na lepšie uplatňovania práva ako v súčasnosti.

Podobný názor zastáva aj country manažér spoločnosti Atradius Credit Insurance Tomáš Mezírka, podľa ktorého základom pre uplatnenie akejkoľvek smernice je vymáhateľnosť práva, ktorá je na Slovensku veľmi slabá. „V tom, s čím sa my stretávame, je to tragické,“ konštatoval. Smernica nestačí a treba podľa neho robiť ďalšie kroky na lokálnej úrovni ako sú zrýchlenie práce súdov, účinné vymáhanie či efektívne súdne procesy.

Vyslanec pre malé a stredné podniky a generálny riaditeľ Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME) Branislav Šafárik uviedol, že s oneskorenými platbami má problém každý subjekt na Slovensku. Ako vysvetlil malý a stredný podnikateľ nemá priestor na riešenie týchto problémov cez refinancovanie a dostáva sa do zlej pozície.

„Sedemdesiat percent firiem na Slovensku žije z domáceho dopytu. Najväčší problém vidím v tom, že štát sa stále nevysporiadal s tým, že niektorí si objednávajú tovar alebo služby vopred s tým, že nezaplatia. Tieto firmy končia napríklad v konkurze, založia si nový subjekt, ktorý znovu vytvorí ďalšiu dieru na trhu,“ poukázal. Iniciatívu vníma ako dobrú a vzhľadom na to, že štát je najväčším neplatičom dúfa, že začne platiť v stanovenej lehote.

Generálny riaditeľ Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik ocenil dobré úmysly legislatívy, ale označil ju za bezzubú. Platby by síce mali byť za 60 dní, ale pravidlá umožňujú právnickú kľučku v podobe možnosti dohodnúť sa aj inak. Obáva sa teda, že práve táto alternatíva bude platiť stále.

Ako príklad uviedol stavebnú  výrobu, kde vždy ten, kto uzatvára zmluvu, je na tej slabšej stránke. Dodávateľ, čo má peniaze a prácu, bude podľa jeho slov trvať na dlhších lehotách splatnosti a keď druhá strana nechce prísť o zákazku, tak mu neostáva nič iné, ako uzavrieť nevýhodnú dohodu. Podľa jeho slov nejde len o problém Slovenska, ale celej východnej Európy. Vidí preto priestor na opatrenia, ktoré pri vyjednávaní o zmluve zaručia lepšiu pozíciu slabšej stránky, teda budúceho veriteľa.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA