Problémy s oneskorenými platbami sa prehlbujú

Nedobytné pohľadávky, ktoré odpísali európske podniky vlani dosiahli zhruba 300 miliárd eur, čo sa skoro rovná gréckemu verejnému dlhu. Odhalila to štúdia švédskej spoločnosti Intrum Justitia.

Podľa odhadov za podsedných 12 mesiacov nedobytné pohľadávky v Európe narástli o ďalších 30 miliárd eur a ich celková hodnota sa vyšplhala na 300 miliárd eur. Sukromným spoločnostiam dlžia nielen firmy, ale aj verejné inštitúcie a jednotlivci.

Intrum Justitia sleduje pomocou tzv. európskeho platobného indexu viac ako šesťtisíc spoločností v 25 členských štátoch. Tento index dokázal, že podiel pohľadávok, ktoré bolo nutné za posledných 12 mesiacov kvôli nevymožiteľnosti odpísať, stúpol na 2,6 %. Rok predtým to bolo 2,4 %. Najviac trpia malé a stredné firmy, ktoré v priemere odpisujú 3 % pohľadávok.

Únia si tento problém veľmi dobre uvedomuje. Európsky parlament má v súčasnosti na stole revíziu smernice o oneskorených platbách z roku 2000. Schválili ju už výbory pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a v pléne sa o nej má hlasovať na prelome júna a júla. Medzi podnikateľmi i niektorými europoslancami však panujú pochybnosti, či celá legislatíva prinesie skutočnú zmenu.

Situácia je pritom veľmi zložitá, nevymožiteľné pohľadávky tento rok dosiahli výšku rovnú takmer gréckemu dlhu – 300 miliárd eur.

Medzi jednotlivými štátmi Únie sú však v platobnej disciplíne rozdiely. V severských štátoch – Fínsku či Švédsku a tiež vo Veľkej Británii či Nemecku sa faktúry uhrádzajú relatívne načas, no na juhu a východe Únie je to podľa štúdie oveľa horšie. Na oneskorené platby sa najviac sťažujú podnikatelia v Portugalsku, Španielsku, Taliansku, Grécku, na Cypre, ale aj v Čechách, Poľsku, Maďarsku a Litve.

Podľa šéfa spoločnosti Intrum Justitia Larsa Wollunga je plytvanie 300 miliárd eur obzvlášť v čase hospodárskej krízy veľmi alarmujúce. Únia si tiež nemôže dovoliť výraznú polarizáciu severu a juhu. Pripomenul, že oneskorené platby sa musia stať skutočne európskou záležitosťou.

Na európskej úrovni sa to však snažia riešiť už viac ako desať rokov, ale zatiaľ nenastal viditeľný pokrok. Nie je ani jasné, v akej podobe a či vôbec, dôjde k schváleniu novej smernice. Parlamentný výbor pre ochranu spotrebiteľa v nej totiž urobil viacero podstatných zmien, ktoré môžu naraziť na odpor členských štátov.

Predovšetkým udelil výnimku zdravotníckym zariadeniam, ktoré budú môcť faktúry splácať 60 dní. Pritom ostatné verejné inštitúcie budú mať len 30 dní. Ďalšou zmenou oproti pôvodnému návrhu Komisie je to, že poslanci chcú oveľa výraznejšie regulovať platobnú disciplínu medzi súkromnými spoločnosti (maximálna doba splatnosti môže byť 60 dní, odporúčaná 30 dní). Európska exekutíva naopak stavila na zmluvnú slobodu a 30-dňovú lehotu na splácanie firmám len odporúča.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA