Reforma agropolitiky je rukojemníkom nových priorít

Hoci o budúcom rozpočte na Spoločnú poľnohospodársku politiku stále nie je rozhodnuté, čoraz častejšie sa spomína koncept „verejných statkov“ a „zeleného rastu“, čo naznačuje, že nejaké prostriedky bude treba vyčleniť na ochranu životného prostredia a rozvoj vidieckej ekonomiky.

Prebiehajúce diskusie o budúcnosti poľnohospodárskej politiky majú oveľa širší záber ako predchádzajúce reformy. V prvom rade, výdavky na pomoc farmárom tvoria 40 % rozpočtu a to, či sa tento podiel zachová záleží od novej finančnej perspektívy na obdobie 2014 – 2021. Na formovanie novej agropolitiky vplývajú aj hospodárska kríza, klimatické zmeny a rastúca nestabilita svetových trhov s komoditami. Na riešenie týchto problémov sa zameriavajú aj viaceré iniciatívy desaťročnej hospodárskej stratégie Európa 2020.

Európska komisia chce do napĺňania cieľov viac zapojiť aj poľnohospodárov. Najmä v oblastiach týkajúcich sa posilnenia konkurencieschopnosti ekonomiky, ktorá podporuje zamestnanosť a sociálnu a teritoriálnu kohéziu.

Okrem toho podľa exekutívy treba očakávať, že sektor bude musieť oveľa viac prispievať k riešeniu výziev spojených so životným prostredím. Či už ide o boj proti klimatickým zmenám, ochranu biodiverzity, energetickú efektívnosť alebo kvalitu vody.

Je zrejmé, že najťažšie budú prebiehať vyjednávania o objeme prostriedkov na poľnohospodárstvo, no komisár Dacian Cioloş opakovane prízvukoval, že najprv si treba stanoviť priority a potom začať hovoriť o peniazoch.

Životné prostredie a farmári

Jedným z najpopulárnejších konceptov reformy agropolitiky sú tzv. verejné statky, čiže tovary alebo produkty, z ktorých majú osoh všetci. Komisia vo svojej nedávnej štúdii identifikovala desať takýchto statkov: poľnohospodárska krajina s kultúrnou hodnotou, biodiverzita farmárskej pôdy, kvalita vody, dostupnosť vody, funkčnosť pôdy, zachytávanie uhlíka a klimatická stabilita, obmedzovanie emisií skleníkových plynov, kvalita ovzdušia a odolnosť voči záplavám a ohňu.

Podľa štúdie produkcia verejných statkov bude na každej farme odlišná, rovnako bude závisieť aj od regiónov a klimatických zón. Niektoré budú mať dokonca cezhraničný charakter, iné skôr lokálny či regionálny.

Predchádzajúce reformy zaviedli niekoľko environmentálnych požiadaviek, ktoré farmári musia rešpektovať, ak chcú dostať dotácie. Na druhej strane členské štáty musia využiť 25 % prostriedkov určených na rozvoj vidieka najmä na skvalitňovanie krajiny. Padli už aj návrhy, aby boli priame platby priamo prepojené s produkciou „zelených verejných statkov“.

Čo je verejný statok?

Verejný statok si však zainteresované strany vykladajú rôzne. Kým farmári sú skôr naklonení stabilnému príjmu pre seba a rozumnej cene pre spotrebiteľa, podporovatelia zelenšej poľnohospodárskej politiky vyzývajú k väčšej ochrane biodiverzity a k zachovaniu dlhodobej produkčnej kapacity európskej pôdy.

Komisár pre životné prostredie Janez Potočnik dokonca naznačil, že by v budúcnosti mala vzniknúť „Spoločná poľnohospodárska a environmentálna politika“.

Aj podľa europoslancov budúcu agropolitiku treba využiť na prechod na oveľa udržateľnejšie farmárstvo vytvorením synergie medzi poľnohospodárstvom a politikami životného prostredia.

Dôvody sú spojené najmä s rozpočtom. Kým poľnohospodárstvo zaberá 40 % rozpočtu, čiže 53 miliárd eur ročne, výdavky na politiky životného prostredia sú na úrovni 300 miliónov eur, väčšina ide na program Life+.

Podpora hospodárskej renesancie vo vidieckych oblastiach

Začiatkom jari Komisia zdôraznila, že poľnohospodárstvo by malo byť reformované takým spôsobom, ktorý odomkne jeho potenciál prispieť do napĺňania cieľov do roku 2020. Exekutíva verí, že cestou je podpora využívania inovatívnych zelených technológií a farmárstvo, ktoré spotrebúva energiu udržateľným spôsobom.

Na druhej strane pripúšťa, že sa to nedá dosiahnuť modelom platným pre všetkých a treba viac zapojiť miestne a regionálne orgány. Ak však má mať rozvoj vidieka významnejšie miesto v budúcej agropolitike podľa odborníkov treba zvýšiť atraktivitu vidieckych oblastí zaistením prístupu k službách a zlepšením infraštruktúry.

Ďalšie kroky:

  • 10. novembra 2010 – Komisia zverejní Komunikáciu o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA