Richter: Ak solidarita pri platoch v EÚ, tak aj v rámci jednej korporácie

Pri smernici o vysielaní pracovníkov sa snažím byť nad vecou, hovorí minister práce Ján Richter.

Smernica o vysielaní pracovníkov je momentálne jednou z najproblematickejších legislatív, ktoré sú v EÚ na stole.

Jej návrh predpokladá za určitých okolností rovnakú mzdu za rovnakú prácu v rovnakej krajine. Proti sú najmä nové členské krajiny vrátane Slovenska. Tvrdia, že ich pracovníci by tým stratili výraznú konkurenčnú výhodu. Komisia preto od národných parlamentov 11 krajín dostala k návrhu smernice tzv. žltú kartu.

Čítajte: Rovnaký plat za rovnakú prácu? Slovensko hovorí nie

Smernica nebola na oficiálnom programe neformálnej Rady pre ministrov pre sociálnu politiku EPSCO, ktorá sa vo štvrtok a piatok konala v Bratislave. Minister Ján Richter, ktorý Rade predsedal, však pripustil, že sa o tejto téme kuloárne hovorilo.

Fakt, že sa proti návrhu stavajú najmä nové členské krajiny je podľa ministra „veľavravný a nie je to príjemné pre nikoho, ani pre krajinu, ktorá momentálne predsedá Rade“.

„Ja sa snažím byť istým spôsobom nad vecou. Nemám záujem prilievať olej do ohňa, snažíme sa národnú pozíciu ale sme pripravení hľadať možnosti a formy možného kompromisu.“

Pre Slovensko je kľúčová otázka, čo robiť s ľuďmi, ktorí by sa vďaka takejto úprave na vyslanie nedostali, „ale to zase potvrdzuje, čo tvrdí druhá strana, že je to sociálny dumping“, pomenúva dilemy minister.

„Nemyslím si, že by tu mala ostať zákopová vojna, kde sa nepohne ani jedna ani druhá strana,“ povedal.

Komisia rozhodne ako s návrhom

Eurokomisárka zodpovedná za návrh Mariane Thyssenova hovorí, že ďalší postup bude záležať od toho, ako sa k tomu postaví kolégium Európskej komisie na svojom stretnutí tento týždeň. Komisia má tri možnosti. Buď návrh stiahne, pozmení alebo ho ponechá v pôvodnej podobe.

Thyssenová nedávno v Bratislave obhajovala smernicu na stretnutí predsedov výborov pre európske záležitosti národných parlamentov (malý COSAC) v Bratislave.

Čítajte: Thyssenová v Bratislave lobovala za rovnaký plat pre vyslaných pracovníkov

Jej kľúčový argument znie, že Komisia nevidí problém vo vzťahu k subsidiarite, čo jej mnohé parlamenty v odôvodnených stanoviskách vyčítali.

Ide podľa nej najmä o to, aby sme „získali podporu a dôveru občanov vo vnútorný trh“.

Konvergencia smerom nahor

V konečnom dôsledku je podľa nej cieľom európskej integrácie konvergencia medzi členskými krajinami a to aj v sociálnej oblasti a Komisia chce, aby to bola konvergencia smerom nahor.

Dorovnanie miezd navyše podľa Thyssenovej konkurenčnú výhodu niektorých pracovníkov úplne neodstráni, pretože dane a odvody si stále budú platiť v domovskej krajine.

Richter dodáva, že Slovensko s konceptom rovnej mzdy v princípe nemá problém a pokračuje úvahou na tému platov naprieč pobočkami nadnárodných firiem v EÚ.

„Prečo má nemecký zamestnanec vo Wolfsburgu štvornásobne vyššiu mzdu ako v bratislavskej fabrike? Prečo nie je aj tu prejavený istý stupeň solidarity? Ale opakujem, toto je len môj osobný dovetok k problematike.

Digitalizácie práce

Ministri počas oficiálnych rokovaní hovorili najmä o automatizácii a digitalizácii práce v Európe.

Tá mení alebo likviduje niektoré pracovné miesta a profesie, pričom vznikajú nové s novými kvalifikačnými nárokmi.

Richter hovorí, že „chýbajú presné prognózy na úrovni krajín aj na úrovni únie.“ Rada EÚ sa preto obrátila na Európsky hospodársky a sociálny výbor, „aby sme na základe jeho analýzy vedeli prijímať konkrétne analýzy a postupy.“

Čítajte: Základný príjem je problém, cestou je záruka práce

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA