Slovensko stále nerieši cezhraničné úplatkárstvo, upozorňuje mimovládka

Chýbajú financie, vyškolení pracovníci či trestná zodpovednosť právnických osôb.

Slovensko, Česko, Poľsko a ďalších 8 členských krajín EÚ prijalo iba minimálne alebo žiadne opatrenia na zastavenie úplatkov pri zahraničných obchodných transakciách, upozorňuje Transparency International (TI) v novej správe.

„Vlády v týchto krajinách neposkytujú dostatočné zdroje na stíhanie prípadov zahraničného úplatkárstva,“ hovorí jeden z autorov správy Adam Foldes. „Chýba politická podpora,“ dodal.

Až štyridsaťjeden krajín podpísalo dohovor OECD o prijatí proti korupčných opatrení.  Napriek tomu Maďarsko, Slovensko, Belgicko, PortugalskoÍrsko podľa správy nemajú takmer žiadne finančné prostriedky či vyškolený personál na začatie konania v prípadoch tohto druhu úplatkárstva.

Slovensko stále neplní podmienky

Transparency International a OECD upozorňujú na nedostatky v slovenskom trestnom zákonníku a to aj napriek značnému pokroku.

Od júla 2014 platí napríklad novela zákona o hospodárskej súťaži, ktorá upravuje odmenu pre ohlasovateľov korupcie tzv. whistleblowerov.  Odmenu vo výške  100 000 eur dajú tým občanom, ktorí príslušným orgánom poskytnú informácie o existencii kartelu medzi slovenskými spoločnosťami.

Podľa informácií Transparency International od vstupu zákona do platnosti slovenské orgány prešetrujú len jeden takýto prípad.

Začiatkom tohto roka vstúpil do platnosti aj slovenský zákon na ochranu oznamovateľov korupcie. Whistleblower, ktorý ohlási protispoločenskú aktivitu tak má po novom nárok na ochranu proti potenciálnym odvetným opatreniam zo strany svojho zamestnávateľa a môže požiadať aj o odmenu do výšky 19 000 eur.

Aliancia Fair Play, ktorá monitoruje verejnú správu sa domnieva, že účinnosť zákona ešte nie je možné hodnotiť, keďže vstúpil do platnosti len nedávno. Efektívnosť novej úpravy však bude záležať hlavne na tom, ako sa k jej presadzovaniu postavia práve verejné orgány.

Pracovná skupina OECD Slovensku pri viacerých príležitostiach pripomenula záväzky vyplývajúce z Dohovoru a poznamenala, že má v trestnom zákonníku „medzery, pokiaľ ide o zahraničné úplatkárstvo “. OECD tvrdí, že v slovenských spoločnostiach často chýbajú vnútorné kontrolné mechanizmy, ktoré by odhalili tento druh korupcie.  

Problémy vníma aj v „nedostatku zodpovednosti právnických osôb“. Trestná zodpovednosť právnických osôb napríklad aj za korupciu mala pôvodne na Slovensku platiť už od 1. júla 2015. Premiér Róbert  Fico v júli oznámil, že nový návrh, ktorý bude obsahovať nevyhnutné minimum vláda pripraví do konca tohto roka.

Rozvíjame a ničíme

Adam Foldes  z TI tvrdí, že veľké problémy spôsobujú európske spoločnosti najmä v rozvojových krajinách. Čím krajina viac exportuje, tým je aj viac pravdepodobné, že dôjde k cezhraničným úplatkom. Mnoho z nich vyváža tovar do rozvojových krajín, čím podkopávajú snahy EÚ zlepšiť situáciu v týchto krajinách.

Začiatkom roka napríklad belgické úrady obvinili bývalého starostu Waterloo, Serga Kubla, že dojednával úplatok pre výrobcu ocele Duferco od viacerých konžských úradníkov.

„EÚ utratí značné množstvo peňazí na rozvoj v týchto krajinách. Keď európske spoločnosti podplácajú tamojších úradníkov, dochádza k veľmi vážnemu rozporu. Prečo takto vyhadzujeme peniaze? Na jednej strane ich vezmeme a druhej strane dáme,“ naznačil Foldes.

Európska komisia odhaduje, že korupcia EÚ každoročne vyjde na asi 120 miliárd eur, čo tvorí  len niečo menej než celoročný rozpočet európskych inštitúcií.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA