Smernica o platobných službách sa zamotáva vo výnimkách

Platby v rámci 31 európskych krajín by sa mali stať rýchlejšími, lacnejšími a jednoduchšími po implementovaní ambicióznej smernice o platobných službách do národných zákonov. Členské štáty sa však začínajú vyhýbať niektorých častiam nariadenia, čo môže ohroziť dosiahnutie stanovených cieľov.

Pozadie:

Smernicu o platobných službách prijali po mesiacoch zložitých vyjednávaní v marci 2007. Cieľom legislatívy je vytvoriť skutočný európsky trh pre platby, ktorý by znížil náklady spojené pre obe strany – aj pre spotrebiteľov, aj pre platobné inštitúcie. Z užívateľského hľadiska by to znamenalo, že platby by sa stali efektívnejšími a inštitúcie by boli schopné spracovať viac transakcií.

Vzťahovala by sa pritom nielen na oblasť 27 krajín Európskej únie, ale aj na Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Inštitúcie by museli vykonávať platby rovnako rýchlo a s rovnakými nástrojmi ako ich konkurenti a to bez ohľadu na to, kde sídlia a či ide o domácu alebo medzinárodný transfer.

Otázky:

Prevody trvajúce menej ako dva dni miesto piatich pracovných dní? Aj to zahŕňa smernica o platobných službách, ktorú transponovali zatiaľ v 20 z 31 krajín. V prípade omylu alebo sprenevery, by malo byť možné prostriedky získať späť aj osem týždňov po uskutočnení platby. Hoci výhody iniciatívy prevažujú jej slabé stránky, pozorovatelia sa zhodli, že sa nakláňa viac na stranu bánk a kartových spoločností, a nie predajcov, maloobchodníkov či užívateľov.

EuroCommerce, maloobchodná lobby dlhodobo vyjednáva s Európskou komisiou o zrušení mnohostranných výmenných poplatkov (multilateral interchange fees – MIFs), ktoré predajcovia platia za akceptovanie niektorých kariet – pričom za kreditné sa účtuje viac ako za debetné.

„Maloobchodníci by mali mať právo na kompenzáciu, keďže z každej transakcie musia zaplatiť 10 %,“ uviedla Cecile Gregoirová z EuroCommerce. Lobby chcela presadiť, aby mali právo na príplatok, ktorý by kompenzoval náklady za platbu kartou. Mnohé krajiny – napríklad Nemecko, Francúzsko, Taliansko – si však zvolili výnimku a predajcovia nemajú na príplatok nárok. „Väčšina maloobchodníkov nechce byť v pozícii, kedy by museli účtovať poplatok navyše, pretože by sa stali nepopulárnymi medzi zákazníkmi,“ dodala Gregoirová.

Marenie cieľov

Výnimky sa teda ukazujú ako kontraproduktívne. Hlavným cieľom smernice bolo podporiť hospodársku súťaž, miesto toho robí zatiaľ opak – najmä na trhu s kartami. Netvrdia to len lobingové skupiny, ale pripúšťa to aj Európska komisia. Trh sa čoraz viac koncentruje v rukách Visa a Mastercard.

Hoci začiatkom roku 2005 banky v Európe začali vydávať karty so širším využitím,  za ich použitie sa však účtovali vysoké poplatky. Preto napríklad vo Veľkej Británii opustili starú národnú schému SWIFT a nahradil ju Maestro. Podobný vývoj zaznamenali aj v Holandsku či Belgicku.

Ochrana dát

Kartové spoločnosti zdôrazňujú, že nové pravidlá dostatočne nepokrývajú spreneveru a podvody pri transakciách. Smernica totiž opäť dáva výnimku a členským štátom ňou umožňuje prijať menej prísne pravidlá o ochrane spotrebiteľa a bezpečnom užívaní elektronických platobných nástrojov.

Dôsledkom toho sa v praxi rozmohlo, že keď podvodníkov chytia, jednoducho zatvoria obchod a prejdú do inej banky, pretože platobné inštitúcie nemajú povinnosť zdieľať dáta s cieľom zabrániť sprenevere, tvrdí Marc Temmerman z VISA. Inštitúcie teda vyzývajú EÚ, aby prijala pravidlá, aby sa takéto informácie mohli vymieňať.

Väčšia fragmentácia

Trhy sú krehké mechanizmy a smernica môže viesť k väčšej fragmentácii, tvrdí Marc Rothemund z bruselského think-tanku CEPS.

„Smernica o platobných službách je veľmi ambiciózna v tom, že chce harmonizovať diverzifikovaný a komplexný trh, bez toho, aby narušila už existujúce mechanizmy,“ vysvetlil.

Napríklad smernica zavádza nové tzv. „platobné inštitúcie“ k už existujúcim kreditným či e-money, čo môže podľa odborníka viesť k nevyrovnanému trhu platieb. Ide totiž napríklad o mobilných operátorov, ktorí nepodliehajú rovnakému dohľadu a kapitálovej primeranosti, čo môže ostatných stavať do nevýhody.

Čo s jednotnou platobnou oblasťou pre platby v eurách (SEPA)?

Od začiatku novembra by mal fungovať očakávaný systém priameho inkasa SEPA, ktorý má znížiť administratívne náklady za cezhraničné platby.

Postupuje však veľmi pomaly a zatiaľ šesť krajín oficiálne požiadalo o viac času na implementovanie schémy do národných bánk. Estónsko, Grécko, Lotyšsko, Poľsko, Švédsko a Fínsko by mali byť hotové budúci rok.

Podľa Elemara Tertaka z Európskej komisie má SEPA napríklad vo Fínsku a Švédsku nízku prioritu, pretože miestne ministerstvá financií nemajú dostatok zdrojov na zavedenie schémy. Ostatné krajiny sa odvolávajú na technické problémy. Podľa Tertaka, oneskorenci, ktorí presiahnu čas dohodnutý medzi EÚ spomenutými šiestimi krajinami budú čeliť vyšetrovaniu.

Pozície:

Slovensko prijalo zákon o platobných službách na poslednú chvíľu, prezident ho podpísal koncom novembra 2009. "Napriek tomu, že konečna verzia zákona o platobných službách v Slovenskej republike bola schválená pomerne neskoro – až v čase, kedy už banky museli mat pripravene riešenie – VUB banke sa podarilo zmeny implementovať včas. Nemuseli sme tak využívať prechodné obdobie a všetky zmeny sme zaviedli od 1.12.2009," uviedla pre EurActiv Elena Kohútiková, členka predstavenstva a zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA