Smernica o službách spôsobuje hlavybôľ

Členské štáty si nevedia dať rady s transponovaním smernice o službách do národných zákonov. Väčšina z nich pozorne sleduje vývoj v ostatných krajinách, vyplýva z analýzy mediálnej siete EurActiv.

Európska komisia dlhodobo považovala smernicu o službách za kľúčový krok potrebný pri tvorbe jednotného trhu, no členské štáty nedokázali splniť svoje záväzky do konca decembra 2009. V Bruseli sa teda mesiac po konečnom termíne  začalo diskutovať o tom ako Komisia zareaguje. Najpravdepodobnejším scenárom budú konania o porušení povinností vyplývajúcich zo zmluvy, a tým sa bude snažiť štáty doviesť k zrýchleniu ich postupov. Otázne je, či jemný prístup bude účinkovať najmä s prihliadnutím na to, že smernica je veľmi komplexnou a problematickou záležitosťou.

Počas svojho vypočutia v Európskom parlamente, menovaný komisár pre vnútorný trh Francúz Michel Barnier vyhlásil, že sa radšej prikláňa na stranu vyjednávaní ako záväzného právneho nátlaku. Okrem toho chce navštíviť všetkých 27 členských štátov, aby s vládami a zástupcami z ekonomickej a sociálnej sféry diskutoval o pomalej implementácii smernice.

„Nebol som hrdý na to, keď sa Francúzskom šírila fáma o poľskom inštalatérovi (poľský inštalatér bol symbolom strachu z lacnej pracovnej sily z „nových členských štátov"). Radšej by sme mali hovoriť o luxemburskom inštalatérovi, ktorý sa musí trápiť so štyrmi rôznymi právnymi systémami, pokiaľ chce operovať v 40-kilometrovom okruhu,“ pripustil Barnier.

Francúzsko na čele nestíhajúcich štátov

Niektorí pozorovatelia tvrdia, že Barnierov mierny prístup môže súvisieť s faktom, že jeho vlastná krajina urobila len veľmi slabý pokrok pri implementácii smernice.

V januári francúzsky EurActiv informoval o pochybnostiach, ktoré sprevádzajú metódy, ktoré sa využívajú pri transponovaní smernice do zákona. Nemajú totiž stanovený ani časový harmonogram, ani končený dátum. Okrem toho kritici poukazujú na nedostatok transparentnosti celého procesu.  

Vláda na to reagovala 16-stranovou správou o pokroku, v ktorej zdôraznila opatrenia, ktoré už zaviedla a špecifikovala, kedy možno očakávať ostatné.

Text diskusiu politizuje ešte viac opisom výhod, ktoré smernica prináša, a ktoré podľa vlády posilnia dlhodobú pozíciu Francúzska ako ekonomiky otvorených služieb.

Nemecko zamotané v spleti regulácií

Nemecko je v podobnom stave. Hlavným problémom pri implementácii smernice je povinnosť zaviesť tzv. jednotné kontaktné miesta, cez ktoré sa poskytovatelia služieb môžu dostať k informáciám a administratívnym formalitám.

Keďže krajina funguje na federálnom systéme 16 štátov, ide teda o mozaiku rôznych regulácií, zdôraznila to pre nemecký EurActiv socialistická poslankyňa Evelyne Gebhardtová. Gebhardtová sa zaoberá reguláciou služieb mnoho rokov ako spravodajkyňa v Európskom parlamente. Podľa nej federálny systém veľmi komplikuje implementáciu smernice.

Jednotlivé nemecké štáty skutočne nezjednodušili transpozíciu smerníc.
Evelyne Gebhardtová, S&D

„Preto to majú ťažké podnikatelia zo zahraničia. Jednotlivé nemecké štáty skutočne nezjednodušili transpozíciu smerníc,“ uviedla.

Úloha koordinátora spadá na Federálne ministerstvo pre hospodárske záležitosti v Berlíne. Štátni predstavitelia tvrdia, že sú za väčšiu spoluprácu, no dodali, že „každý vie, že nemecké štáty sú aj tak zvyknuté robiť si čo chcú“. „Povedala by som, že preháňame, ak hovoríme o koordinácii,“ potvrdila socialistická poslankyňa.

Poliaci sa trápia s detailmi

Smernica v Poľsku vstúpila do platnosti 28. decembra 2009, po tom čo vláda schválila návrh zákona. Podnikateľská organizácia Lewiatan však vládu kritizuje, že tak urobila na poslednú chválu a mnohé regulácie stále nefungujú. Jacek Adamski z Lewiatanu pre poľskú tlačovú agentúru PAP uviedol, že oneskorenie môže trvať mesiace a ak nie roky.

„Príliš málo a príliš neskoro,“ uzavrel Adamski a zdôraznil, že rozhodnutia prijaté poľskou vládou boli príliš slabé na to, že decembrový konečný dátum stanovili pred niekoľkými rokmi.

V Čechách to šlo hladko

V Českej republike implementácia prebehla hladko. Český parlament v júni 2009 schválil Zákon o voľnom pohybe služieb, ktorý vstúpil do platnosti 28. decembra 2009.

Odvtedy môžu podnikatelia dočasne poskytovať svoje služby v Českej republike, pokiaľ majú povolenie od svojich domovských úradov. Okrem toho vybudovali jednotné kontaktné miesta, kde podnikatelia môžu získať všetky potrebné informácie o zakladaní podnikov (sú dostupné aj elektronicky).

Zákon tiež zahŕňa aj princíp tichej autorizácie a mnohé ďalšie simplifikácie administratívnych procedúr – napríklad rozpoznávanie zahraničných potvrdení o poistení.

Medzinárodná priemyselná komora (ICC) potvrdila hladký priebeh implementácie, no pripustila, že jej úspech záleží od schopností ostatných členských štátov.

Šéf ICC Jaromír Drábek potvrdil, že v legislatívnom procese ani implementácii nenastal žiadny problém. Poukázal však na iné členské štáty, napríklad Rakúsko, ktoré stále netransponovalo všetky časti smernice.

Slovensko zápasí najmä s e-governmentom

Slovenská vláda prijala návrh zákona o službách na vnútornom trhu až 13. januára 2010, čiže s dvojtýždňovým meškaní. Teraz je na stole príslušných parlamentných výborov, ktoré sa k nemu vyjadria v marci 2010. Podľa zdrojov najväčším problémom je otázka e-governmentu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA