Smernica o pracovnom čase neschválená, hľadá sa vinník

Europoslanci a zástupcovia vlád sa nedohodli na obmedzení pracovného času na 48 hodín. Mesiace hľadania kompromisu skrachovali, hľadá sa vinník.

Men at Work
Men at Work

Pozadie

O smernici o pracovnom čase sa na úrovni EÚ diskutuje už dlho. Podľa smernice z roku 1993 zamestnanci nesmú pracovať viac ako 48 hodín týždenne (pri vypočítaní priemeru za ktorékoľvek štvormesačné obdobie v priebehu roka), obsahuje však veľké množstvo výnimiek.

Pod vplyvom niekoľkých rozhodnutí Európskeho súdneho dvora sa Brusel rozhodol text reformovať. Európska komisia zverejnila návrh v máji 2004, no členské štáty sa dokázali zhodnúť na kompromise až v júni 2008.

Po mesiacoch politického naťahovania sa hlasoval Európsky parlament v decembri 2008 za zrušenie národných výnimiek a zavedenie celoeurópskeho maxima 48 hodín týždenne, s čím skupina členských krajín, na čele s Britániou, otvorene nesúhlasila. Podľa návrhu však tiež sociálni partneri môžu nájsť iné „flexibilné dohody“. Vloženie tejto výnimky, umožňujúcej de facto 60-65 hodinový pracovný týždeň, bolo jednou z podmienok britskej vlády. Španielsko a ďalší lobovali silno proti.

Dohodli sa, že sa nedohodnú

Počas posledného kola rokovaní zmierovacieho konania sa Parlament a Rada zhodli, že ku kompromisu nedokážu dospieť pre tri body: výnimky, pohotovostné hodiny a viacnásobné pracovné kontrakty. Delegácia Európskeho parlamentu hlasovala v pomere: 15 za, 5 zdržaní a žiadny poslanec sa nevyjadril proti.

Ide o prvý prípad odkedy vstúpila do platnosti Amsterdamská zmluva, významne rozširujúca používanie procedúry spolurozhodovania, kedy sa v rámci zmierovacieho konania nepodarilo dospieť k dohode.

„Po piatich rokoch diskusií sa nám nepodarilo dohodnúť. Tím Európskeho parlamentu vytvoril niekoľko návrhov týkajúcich sa výnimiek tak, aby sa využívali len v malej miere a len dočasne. Výnimky nemôžu trvať večne. Rada však nechcela akceptovať obmedzenie výnimiek,“ povedala nemecká socialistická poslankyňa Mechtilda Rotheová, ktorá bola na čele parlamentnej delegácie.

Torpédo výnimiek

Británia bola a je najhlasnejším zástancom zachovania výnimiek o 48-hodinového pracovného času. Výnimky v pôvodnej smernici boli zavedené práve na žiadosť londýnskej vlády. Podporu získala aj u ďalších „liberálnejších“ krajín.

„Socialistami dominovaný rokovací tím (EP) interpretoval svoj mandát od Parlamentu veľmi rigidne, a odmietol akceptovať kompromisy v otázke pohotovostných služieb, ktoré boli na stole, pokiaľ sa súčasne nedohodne postupné zrušenie výnimiek. Od začiatku to bolo jasné, že blokačná menšina v Rade s tým nebude nikdy súhlasiť, a tak prístup Parlamentu „všetko alebo nič“ zabezpečil, že nemáme nič“, povedal Philip Bushill-Matthews, ktorý je v stredo-pravej EPP-ED koordinátorom pre sociálne a zamestnanecké otázky.

Negociačný tím EP obviňuje zo stroskotania rokovaní blokujúcu menšinu v Rade. „Ako môže blokujúca menšina rozhodnúť za celú Európsku úniu?“, pýta sa švédsky socialista Jan Andersson, ktorý predsedá výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci a patril do vyjednávacieho tímu.

Pohotovostná služba a viacnásobné kontrakty

Niekoľko rozhodnutí Európskeho súdneho dvora klasifikovalo čas v pohotovostnej službe (on-call) ako pracovný čas. Európsky parlament to podporil hlasovaním 17. decembra. Podľa europoslancov sú názory Rady a Komisie v tejto otázke krokmi späť, v porovnaní s rozhodnutím ESD.

Podstatnejšiu dohodu sa nepodarilo nájsť ani v otázke viacnásobných kontraktov. Europoslanci žiadali, aby sa u zamestnancov s viac ako jedným kontraktom vzťahoval limit na zamestnanca a nie na kontrakt.

Čo urobí ďalšia Komisia?

Keďže sa dohodu nepodarilo dosiahnuť, ostáva platná smernica z roku 1993. Nová Komisia, ktorá nastúpi na jeseň, bude mať možnosť navrhnúť text úplne nanovo.

„Môžeme len dúfať, že nová Komisia predstaví návrh veľmi rýchlo“, povedala Rotheová. Podľa nej bude táto otázka dôležitá aj počas híringov s novými menovanými komisármi.

Pozície

„Plnili sme mandát, ktorý nám dal Parlament. Vzali sme do úvahy názory požiarnikov, lekárov, pracovníkov i podnikateľských lídrov, ktorí  si chceli byť istí, že v Európe nebude prebiehať kvôli systémom pracovného času žiaden sociálny dumping“ povedal europoslanec Alejandro Cercas (Socialisti), spravodajca EP k revidovanej smernici.

„Parlament mal tiež mandát vyjednávať, rozhodol sa však neurobiť to“, dodal Philip Bushill-Matthews, koordinátor pre sociálne a zamestnanecké otázky v EPP-ED. „Dobrou správou však je, že výnimky trvajú a miliónom pracujúcich v EÚ nebudú diktovať politici, ktorí tvrdia, že vedia ľuďom riadiť život lepšie, než oni sami. Len v Británii sa rozhodli pracovať dlhšie tri milióny ľudí, aby pomohli svojim rodinám: ich sloboda výberu je teraz zachovaná.“

Europoslankyňa Jean Lambert (Británia, Zelení), členka výboru EP pre zamestnanosť, vyhlásila: „Správanie sa Rady je silným sklamaním – vlády odmietli počúvať občanov a Európsky parlament. Parlament ponúkol kompromisy na poltucte stretnutí počas posledných niekoľko mesiacov, no neochotná Rada ich odmietla čo len zvážiť, a ostala za červenou líniou nikdy nekončiacich výnimiek.“

„A to napriek tomu, že Parlament ponúkal riešenia, napríklad definíciu služby v pohotovosti, pre záchranné služby, ktorá by zrušila potrebu výnimiek.“

„Zelení podporujú postoj Európskeho parlamentu o maximálne 48 hodinovom pracovnom týždni. Už to dáva pracovníkom i zamestnávateľom dostatočnú mieru flexibility, rešpektujúc zdravie a bezpečnosť pracujúcich a verejnosti. V legislatíve týkajúcej sa zdravia a bezpečnosti by nemali existovať výnimky. Tieto výnimky tiež vytvárajú neakceptovateľnú situáciu, v ktorej krajiny EÚ súťažia v znižovaní pracovných štandardov“, povedala Lambert.

Slovenská europoslankyňa Edit Bauer:

REKLAMA

REKLAMA