Rezort financií plní kasu sériou daňových zákonov

Daňové zákony pocítime na cenách cigariet a v sprísnení poskytovania spotrebných úverov. Viaceré novely transponujú európske právo, riešia stabilitu finančného sektora a vymáhanie daní.

Najväčšej skupiny ľudí sa dotkne zvýšenie spotrebnej dane na tabakové výrobky. Cena balenia najpredávanejších značiek cigariet sa od februára 2017 zvýši o 10 centov.

Zákon zároveň už teraz počíta s ďalším zvyšovaním spotrebnej dane. K nárastu dôjde opäť aj vo februári 2019.

Štátnej pokladnici by to malo priniesť ročne 32 miliónov eur v rokoch 2017 a v 2018, v roku 2019 a 2020 až 68 miliónov eur.

Inštitút pre finančnú politiku (IFP) vo svojej analýze konštatoval, že spotrebitelia na Slovensku reagujú na rast cien len mierne, to znamená, že aj napriek zvyšovaniu cien je ich spotreba stabilná.

(Čítajte aj: Štát chce viac zo schránkových firiem aj z tabaku)

Zámerom ministerstva bolo „zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, zabezpečenie rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia a zdaňovanie nových tabakových výrobkov.“

Opozičný poslanec Miroslav Beblavý počas rozpravy v Národnej rade kritizoval, že vláda v súčasnosti nemá “spoločenskú licenciu” na zvyšovanie akýchkoľvek daní, aj keď ako nefajčiar proti dani z tabaku nič nemá.

Problémom totiž podľa neho je, že napriek neustálemu rastu príjmov sa vláde nedarí dodržiavať konsolidačné plány, cituje ho agentúra SITA.

Novela myslí aj na spôsob zdanenia tzv. nových tabakových výrobkov. V tomto prípade ide o bezdymové tabakové výrobky, ktoré zatiaľ na slovenskom trhu nie sú, ale v budúcnosti sa pravdepodobne objavia.

Podobne ako pri elektronických cigaretách ide alternatívny produkt. Eliminuje najviac škodlivú časť fajčenia klasických cigariet, ktorou je vdychovanie dechtu.

Spotrebiteľské úvery

Parlamentom prešli aj nové požiadavky na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Okrem ochrany spotrebiteľov sleduje úprava stabilitu slovenského finančného sektora, keďže počet a podiel takýchto úverov rastie.

Zákon upravuje napríklad podmienky refinancovania a rozširuje požiadavky aj na nebankových poskytovateľov spotrebných pôžičiek. Transponuje tiež európske právo o úveroch týkajúcich sa nehnuteľností.

Krízové nástroje

Vláda a parlament urobili aj zmeny vo finančnom odvode, ktorý platia banky. Tento príspevok je súčasťou spoločnej európskej reakcie na finančnú krízu a má zabezpečiť, aby sa banky podieľali na finančných rezervách, z ktorých by ich v prípade potreby bolo možné sanovať.

V slovenských podmienkach ide časť príjmov z tohto odvodu do všeobecného rozpočtu a časť ide do Fondu na ochranu vkladov. Odvod po novele ostáva v pôvodnej výške, ale bez doterajšieho znižovania podľa už vyplatenej sumy. Odvod bude v platnosti po novom až do roku do roku 2021.

Druhý odvod, ktorý banky platia, je príspevok do Národného rezolučného fondu a je nižší.

Ďalší zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu upravuje podmienky preklenovacieho financovania medzi vládou a európskou Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (rezolučný orgán so sídlom v Bruseli).

Opäť ide o scenár riešenia potenciálnych krízových situácií na úverovom trhu.

Boj proti daňovým únikom

V oblasti správy daní a boja proti daňovým únikom dostali daňové úrady nové nástroje, napríklad inštitút skráteného vyrubovacieho konania ako ďalší spôsob vyrubenia dane.

Tým sa podľa ministerstva zabezpečí pružnejšie vyrubenie dane. Zefektívni sa aj výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu.

Na poli medzinárodnej spolupráce pri správe daní Slovensko zavádza smernicu o automatickej výmene daňových informácií (DAC4) o nadnárodných spoločnostiach.

Ide o súčasť boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu.

Materské spoločnosti veľkých nadnárodných skupín budú musieť zasielať finančnému riaditeľstvu príslušnej krajiny vybrané druhy informácií, napríklad výšku výnosov, zisk pred zdanením, počet zamestnancov a ďalšie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA