Štúdia PwC podporí zverejňovanie interných údajov o bankách

Transparentnejšie bankové domy pomôžu ekonomike. Tvrdí to pripravovaná štúdia, ktorú pre Európsku komisiu vypracovali audítori.

Hospodársky obrat, počet zamestnancov, objem zaplatených daní a výška dotácií, všetko zverejnené podľa jednotlivých krajín, v ktorej banka pôsobí. Takáto prax by podľa nezávislej štúdie PwC zvýšila úverový tok a posilnila finančnú stabilitu.  Štúdiu zadala Európska komisia.

Zatiaľ nezverejnený materiál bude tvrdiť, že by to banky nijako investične nepoškodilo ani by to nemuselo znamenať zvýšené náklady. Naopak, pomohlo by to boju proti daňovým únikom.

Správa bude mať vplyv na hodnotenie Európskej komisie, o dopadoch zverejňovania tohto typu informácií.

Zástancovia takéhoto kroku tvrdia, že to odkryje presúvanie zisku medzi jednotlivými krajinami za účelom vyhýbania sa daniam. Banky argumentujú, že pôjde o ďalšiu regulačnú záťaž.

Zverejňovanie interných údajov o bankách je súčasťou štvrtej revízie Smernice o kapitálovej primeranosti (Capital Requirements Directive, CRD4). Povinnosť by sa týkala každej banky, ktorá v EÚ pôsobí a pre všetky jej aktivity vo svete.

Smernicu už v roku 2013 schválil Európsky parlament aj Rada a vyžaduje, aby banky od roku 2014 tieto informácie poskytli Európskej komisii.  Zverejňovanie týchto informácií predpokladá smernica až od roku 2015. Zároveň ale hovorí, že Komisia musí najprv zhodnotiť hospodárske dopady tohto kroku.

Toho hodnotenie musí predložiť Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra tohto roku. Ak by naznačovalo významný negatívny hospodársky dopad, Komisia môže zverejnenie interných informácií bánk oddialiť.

Takýto kompromisný postup bol výsledkom rokovaní medzi európskymi inštitúciami. Zverejňovanie bolo v legislatívnom procese iniciatívou europoslancov, ktorých podporila Komisia.

Ako taký ho ale nesprevádzalo hodnotenie dopadov, ktorým Európska komisia podporuje svoje návrhy. Členské štáty, združené v Rade, preto žiadali výmenou za podporu dodatočné zhodnotenie dopadov  zverejňovaniu informácií, ktoré má do konca roka dodať Komisia.

Závery štúdie PwC bude zapracovaná do tohto materiálu Komisie.  

Závery                                      

Podľa PwC má zverejňovanie informácií o bankách v každej krajine buď pozitívny, alebo žiadny ekonomický dopad.

Relevanciu jej argumentom pridáva, že v procese prijímania legislatívy PwC lobovalo proti takémuto opatreniu v smernici. Aj preto viacerí europoslanci aj aktivisti protestovali proti tomu, aby štúdiu vypracovala spoločnosť PwC.

Materiál, ktorý videl EurActiv.com, hovorí, že detailné reportovanie poskytne lepší prehľad o skutočnej hospodárskej kondícii bánk. Pre regulátorov to bude znamenať jednoduchšiu úlohu pri dohľade a teda väčšiu finančnú stabilitu.

Vyššia transparentnosť bude predchádzať manipuláciám so ziskami s cieľom platiť menej daní. Podľa predbežných záverov to má v konečnom dôsledku zlepšiť konkurencieschopnosť finančných spoločností.

Kapitálové trhy

Podľa prepočtov audítorov väčšia transparentnosť nesťaží bankám ani prístup na kapitálové trhy, kde získavajú dlhodobé financovanie. Investorov by to naopak mohlo lákať k transparentnejším bankovým domom. Prístup k lacnejšiemu kapitálu by sa zase mohol preniesť do nižších úrokov, za ktoré banky požičiavajú firmám a domácnostiam. Štúdia však uznáva, že tento efekt bude slabý.

Štúdia PwC upozorní Komisiu na fakt, že smernicu o kapitálovej primeranosti bánk prebrali členské krajiny veľmi rozdielnym spôsobom, preto sa pozitívne efekty zverejňovania informácií nemusia prejaviť naplno.  

Zdá sa, že odchádzajúci francúzsky eurokomisár zodpovedný za finančné trhy Michel Barnier by chcel mať hodnotenie sfinalizované pred koncom mandátu súčasnej Komisie. Zverejňovanie údajov podporuje, rovnako aj Komisia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA