Trhy sú netrpezlivé, Gréci klamú

Grécky minister financií Jorgos Papakonstantinu od stredy rokuje o podmienkach prípadnej pôžičky. Finančné trhy sú však netrpezlivé, údaje o rozpočte zasa nepravdivé, deficit je totiž vyšší.

Grécko musí 19. mája splatiť dlhopis za 8,5 miliardy eur a špekulácie, že si to nebude môcť dovoliť silnejú. Finančne trhy krajine neveria, úroková miera jej desaťročných dlhopisov vyskočila na 8,4 %, čo je najviac od roku 1999.

Minister financií Grécka tvrdí, že rokovania s Európskou komisiou, Medzinárodným menovým fondom a Európskou centrálnou bankou o detailoch prípadnej finančnej pomoci sa skončia v polovici mája. Na obavy, že ho v prípade núdze nestihnú spustiť len odvetil: „Teoretický ho môžeme aktivovať aj zajtra.“

Odpor doma i v zahraničí

To, že Grécko bude musieť medzinárodnú pomoc aj využiť je čoraz istejšie. Agentúra Moody´s včera znížila rating gréckych záväzkov na A3 z A2 s negatívnou prognózou. Odpor proti záchrannému plánu však v samotnom Grécku i v zahraničí rastie.

Pokiaľ ide o domácu kritiku, pracujúci Gréci i dôchodcovia si začínajú uvedomovať dôsledky tvrdých úsporných opatrení, ktoré budú ešte tvrdšie, keďže sa ukázalo, grécka vláda opäť pri informovaní o rozpočtovom deficite klamala. Ako včera informoval európsky štatistický úrad Eurostat, schodok je na úrovni 13,6 % a nie na 12,7 % ako pôvodne uvádzali.

Stovky zamestnancov najväčšieho gréckeho prístavu Pireus v stredu blokovali prevádzku v dokoch a včera pol milióna štátnych zamestnancov celý deň štrajkovalo. I keď väčšina Grékov podporuje socialistickú vládu, ktorá vzišla z volieb na jeseň 2009, tri štvrtiny z nich sú presvedčené, že spustenie medzinárodného záchranného plánu zhorší ich životný štandard.

Nevôľa voči pomoci vzniká aj  v štátoch, ktoré mu ju majú poskytnúť. Predovšetkým v Nemecku sa z tejto záležitosti stala ústredná téma pred dôležitými voľbami v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktoré budú 9. mája. Proti pomoci je väčšina Nemcov, ekonomickí odborníci i opoziční politici. Médiá sú plné správ o pripravovaných žalobách za „nelegálnu pôžičku“ Grécku.

Ako informuje denník Sme, ani slovenské firmy krajine nechcú pomôcť. Republiková únia zamestnávateľov tvrdí, že úver by zaviedol nebezpečný precedens, a o pomoc by mohli požiadať aj ďalšie nezodpovedne hospodáriace vlády.

Naopak Francúzi na situáciu nereagujú vôbec vášnivo. Ministerka hospodárstva Christine Lagardová oznámila, že do konca tohto roka môžu Grékom poskytnúť 3,9 miliardy eur. V priebehu ďalších 12 mesiacov ešte prispejú 6,3 miliardy eur, čo je viac ako pätina 30-miliardového balíka.

Otáznik však visí nad tým, či by niektoré vlády v členských štátoch eurozóny nenarazili na odpor národných parlamentov. Dôležitú rolu hrá aj čas. V momente, keď Grécko o pomoc požiada, je treba konať rýchlo, no parlamentné procedúry môžu celý proces predĺžiť.

Len krátkodobá podpora

Väčšina analytikov predpokladá, že k poskytnutiu úveru nakoniec aj dôjde, no líšia sa v názore, či to Grécku aj reálne pomôže, alebo len predĺži agóniu pred bankrotom.

Pochmúrne sa na celú situáciu díva bývalý hlavný ekonóm MMF Simon Johnson. Domnieva sa, že Grécko skôr či neskôr aj tak skrachuje, preto nemá cenu ho zachraňovať s vysokými nákladmi. Podľa neho totiž doplatí na nemožnosť devalvovať svoju menu a na ekonomický prepad, ktorý bude sprevádzať prísne úsporné opatrenia.

Podľa Johnsona by sa Grécko malo vydať argentínskou cestou, teda vyhlásiť bankrot, vystúpiť z eurozóny, devalvovať menu. To by mu umožnilo rýchly návrat k ekonomickému rastu a obnoveniu dôvery investorov.

Ako uvádza britský týždenník the Economist je tento scenár nepravdepodobný. Náklady naň by boli privysoké. Prvý problém väzí v tom, že by potápajúce sa Grécko mohlo so sebou stiahnuť aj ďalšie zadlžené krajiny – Portugalsko, Írsko, Taliansko či Španielsko.

A druhý v tom, že podľa odhadov the Economist Gréci dlžia finančným ústavom v eurozóne asi 120 miliárd eur (40 % nemeckým a francúzskym bankám) a jeho prípadná platobná neschopnosť by znamenala ďalšiu finančnú krízu. Pôžička Grécku dovolí európskym politikom načas sa vykúpiť z problémov, ktoré však musia neodkladne riešiť, upozornil britský týždenník.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA