Únia chce skoncovať s vykorisťovaním a otrockou prácou

O zlých pracovných podmienkach pracovníkov v tretích krajinách sa začalo intenzívne hovoriť po zrútení textilnej budovy v Bangladéši v roku 2013.

Za tričkami za päť eur alebo kilom banánov za euro stoja často nebezpečné pracovné podmienky či vykorisťovanie v rozvojových krajinách. Zneužívaniu tamojších zamestnancov chce zabrániť nemecká vláda a komisár pre spotrebiteľskú politiku Neven Mimica.

„Musíme skoncovať s vykorisťovaním a otrockou prácou v štýle 19. storočia,“ povedal v Bundestagu predseda Sociálnodemokratickej strany Nemecka Thomas Oppermann.

Komisár Mimica zdôraznil, že Európsky rok rozvoja by mal politikom slúžiť ako podnet na vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý by v súkromnom sektore zabezpečil férové podmienky.

„Európske spoločnosti zohrávajú v dodávateľskom reťazci kľúčovú úlohu pri vytváraní spravodlivejšieho sveta a dosahovaní ľudskejších pracovných podmienok,“ povedal Mimica.

Europoslanec Arne Lietz (S&D) sa nazdáva, že v rámci únie je potrebné vytvoriť jednotné pravidlá a zaviesť spoločné normy. Podľa neho je práve pripravovaná dohoda TTIP medzi EÚ a USA dobrou príležitosťou na dosiahnutie cieľa. „Niekoľko europoslancov už pracuje na implementácii jednotných pracovných noriem do dohody TTIP,“ povedal Leitz.

Podľa štátneho tajomníka nemeckého ministerstva práce Jörga Asmussena je typickým príkladom zneužívania pracovníkov situácia, keď z trička v hodnote 4,95 eur dostane krajčírka v Bangladéši 13 centov. Na druhej strane však ani jeho vyššia cena jej postavenie príliš nezlepší. Asmussen tvrdí, že za tričko, ktoré stojí v Nemecku 40 eur, dostane bangladéšska krajčírka len o trochu viac (25 centov).

Podľa neho je jednou z priorít tohtoročného nemeckého predsedníctva v rámci G7 snaha o zaistenie spravodlivých miezd po celom svete, zavedenie minimálnych bezpečnostných štandardov pri práci, či sociálne zabezpečenie.

Nemecko a únia však zdôrazňujú, že zodpovednosť za „spravodlivú“ spotrebu nie je len v rukách zákazníkov. Podľa Franka Brassela z organizácie Oxfam bojujúcej proti chudobe sú takéto požiadavky absurdné.

„Zodpovednosť za bezpečnejšiu výrobu a predaj nemôže byť v rukách spotrebiteľov. Iniciatívy sa musia ujať politici a firmy,“ dodal Brassel.

O zlých podmienkach pracovníkov z krajín tretieho sveta sa začalo hovoriť najmä po jednej z najväčších katastrof textilného priemyslu, ku ktorej došlo v komplexe Rana Plaza na predmestí bangladéšskej metropoly Dháka 24. apríla 2013. V tom čase išlo pritom o tretiu nehodu v priebehu polroka.

V komplexe sa nachádzalo päť tovární, ktoré ročne produkovali sedem miliónov kusov oblečenia. Pre túto budovu boli typické nelegálne pristavené poschodia, ktoré boli neprimerane zaťažované technikou.

Deň pred tragédiou sa v stenách budovy objavili veľké trhliny. Napriek obavám zamestnancov o svoju bezpečnosť manažéri trvali pod hrozbou straty platu alebo fyzického násilia, aby nastúpili do práce. Výsledok? Zomrelo 1130 ľudí, ďalších 2500 ľudí sa zranilo.

Podľa bangladéšskeho ministerstva obchodu narástol vývoz textilných výrobkov do EÚ v roku 2012 na 8,6 miliardy eur. Najväčším odberateľom v rámci únie bolo pritom Nemecko nasledované Spojeným kráľovstvom, Španielskom a Francúzskom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA