USA na čele koalície proti európskej chemickej legislatíve

Spojené štáty vytvorili koalíciu krajín, v ktorej je Japonsko, India a desať ďalších, ktoré odsudzujú údajné negatívne dopady chemickej legislatívy REACH na voľný obchod. Snaha EÚ regulovať množstvo chemikálií má poškodzovať rozvojové krajiny a malé firmy.

reach
reach

 

Pozadie

Zákonodarcovia EÚ uzavreli fázu prvého čítania legislatívy REACH minulý rok, keď Rada v decembri text schválila. Druhé čítanie v Parlamente sa uskutoční v októbri tohto roku.

Legislatíva REACH bola navrhnutá v roku 2003 s cieľom skontrolovať zdravotné a environmentálne dopady asi 30 000 chemických látok z približne 100 000, ktoré sa dnes každodenne využívajú spotrebitelia či priemysel. Podľa Európskej komisie sú informácie o bezpečnosti asi 99% z nich len „schematické“. Dôvodom je, že sa vyhli plným bezpečnostným testom, keďže vstúpili na trh pred rokom 1981, kedy boli tieto testy zavedené.

Otázky

Zástupcovia trinástich krajín, medzi nimi aj niektorí z najväčších obchodných partnerov Únie, vydali 8. júna spoločné vyhlásenie, v ktorom EÚ žiadajú aby zmenila návrh REACH.

Vyhlásenie, publikované z iniciatívy Americkej obchodnej komory pri EÚ (AmCham EU) argumentuje údajnými možnými narušeniami trhu spôsobených legislatívou. Medzi signatármi sú Austrália, Brazília, Chile, India, Izrael, Japonsko, Kórea, Malajzia, Mexiko, Singapur, Južná Afrika, Thajsko a USA.

Už v apríli vydala AmCham EU podobné vyhlásenie, v ktorom tvrdila, že niektoré aspekty REACH môžu byť považované za nástroje vytvárajúce nie nevyhnutné prekážky trhu. To by otvorilo možnosť žaloby pred WTO na základe článku 2.2 (technické prekážky obchodu – TBT).

Signatárske krajiny žiadajú od zákonodarcov v EÚ aby „revidovali legislatívu“ a zvážili „opätovné prehodnotenie (jej) rozsahu“, najmä pokiaľ ide o registráciu a autorizáciu chemických produktov budúcou európskou chemickou agentúrou v Helsinkách.

Odsudzujú „komplikovanosť regulačného procesu“, a zdôrazňujú obavy z vysokých nákladov zavádzania REACH na malé a stredné podniky, najmä z rozvojových krajín.

Pozície

Environmentálna organizácia WWF tieto argumenty rozhodne odmieta: „Vyhlásenie… je zastarané a neberie do úvahy zmeny, ktoré v REACH urobila Rada a Parlament v prvom čítaní“, píše sa protivyhlásení organizácie.

Justin Wilkes, koordinátor kampane pre chemickú bezpečnosť vo WWF, označil vyhlásenie za „súčasť trvalých snáh USA oslabiť REACH v prospech chemického priemyslu“. „V tomto dokumente nie je nič nové.“

Pokiaľ ide o obavy malých a stredných podnikov, aj tie považuje WWF za neopodstatnené. Poukazuje pritom na správu vypracovanú Výborom EP pre rozvoj, podľa ktorej budú náklady REACH znášať najmä veľké nadnárodné spoločnosti exportujúce chemikálie vo veľkých množstvách, a nie rozvojové krajiny či miestne malé a stredné firmy.

„Analýza odhaduje náklady pre chemické podniky operujúce v rozvojových krajinách (zo skupiny ACP – Afrika, Karibik, Pacifik) na asi 50 miliónov eur v priebehu 11 rokov“, tvrdí WWF.

Európska komisia na otázku EurActivu odpovedala, že s WTO a vlastnou právnou službou konzultovala právnu zhodu legislatívy s článkom 2.2. „Nevidíme, ako môže (REACH) odporovať pravidlám WTO“, povedala hovorkyňa pre životné prostredie Barbara Helfferich.

Ďalšie kroky

29. júna 2006: Rada pre konkurenciu by mala formálne prijať spoločný názor v prvom čítaní (s právnymi prekladmi). Politická dohoda bola prijatá už minulý rok.

4. október 2006: Výbor EP pre životné prostredie by mal hlasovať o legislatíve (druhé čítanie)

24. október 2006: v druhom čítaní má hlasovať plenárne zasadnutie EP.

Koniec roku 2006: očakávané druhé čítanie v Rade a potenciálne konečné schválenie REACH.

REKLAMA

REKLAMA