V rozpočte na agropolitiku sa výrazne škrtať nebude

Európa škrtá v rozpočtoch, pričom pre niektorých kritikov je Spoločná poľnohospodárska politika cieľom (SPP) číslo jeden.

Avšak s ohľadom na súčasný stav rokovaní o budúcnosti agropolitiky, sú tí, ktorí chcú radikálnu zmenu, zatiaľ sklamaní. Na podporu farmárov šlo minulý rok 60 miliárd eur, čo je viac ako 40 % zo 130-miliardového ročného rozpočtu Únie. Podľa kritikov je takáto politika luxusom, ktorý si blok už viac nemôže dovoliť.

Európska komisia minulý týždeň zverejnila prvý náčrt finančnej perspektívy na obdobie 2014 – 2020. Podľa exekutívy síce podiel agropolitiky na rozpočte ročne klesal a hoci sa bude v tomto trende pokračovať, poľnohospodárstvo bude predstavovať hlavnú časť výdavkov.

Znamená to síce, že exekutíva nebude bojovať za to, aby sa zachoval objem prostriedkov na SPP, čo presadzuje najmä Francúzsko. No na druhej strane nebudú spokojní ani tí, ktorí požadujú výrazné škrty vo výdavkoch na poľnohospodárstvo – čiže najmä Briti a Švédi.

V auguste unikol dokument, v ktorom Komisia vyzvala, k výraznému preorientovaniu investícií z agropolitiky na nové priority – ako hospodársky rast, zamestnanosť a klimatické zmeny. Súčasný návrh dáva farmárom viac nádeje. Podľa zdroja z radov Komisie dôjde síce k prirodzenému poklasu podielu SPP na celkovom rozpočte, no netreba očakávať veľké zmeny v rozpočte, skôr symbolické v hodnote pár miliárd eur.

V súčasnosti sú výdavky na úrovni 55 – 60 miliárd eur. Zdroj tvrdí, že by ho neprekvapilo, kebyže na konci 2020 sa do poľnohospodárstva prispieva viac ako 50 miliárd eur.

Komisár pre rozpočet Janusz Lewandowski pred časom uviedol, že výdavky na SPP by mali klesnúť na tretinu rozpočtu čiže 45 miliárd eur. Podľa neho sa viac nedá urobiť a rozpočet ostane celkovo stabilný.

Radikálna zmena nehrozí

Podľa hovorcu Komisie Rogera Waitea je príliš skoro na odhadovanie veľkosti rozpočtu na agropolitiku po roku 2013, no redukovanie jej podielu na celkovom rozpočte, hneď nemusí znamená zníženie objemu prostriedkov.

„V minulosti hospodársky rast znamenal, že sa európsky rozpočet vždy zvýšil. Takže kým sa podiel poľnohospodárstva na rozpočte zmenšoval, celkový objem prostriedkov bol stabilný,“ vysvetlil.

Predpokladá sa, že Komisia navrhne zníženie výdavkov na agropolitiku v rozsahu od 10 do 20 %, no podľa odborníkov narazí na odpor členských štátov a to čo navrhne, bude absolútny limit toho, čo sa nakoniec stane.

Víťazi a porazení

Ak aj dôjde k redukcii o 10 – 20 %, reforma stále bude mať víťazov a porazených. Podľa dokumentu o reforme SPP, ktorý získala agentúra Reuters, porazenými budú najmä veľký vlastníci pôdy a farmári v starých členských štátoch.

Komisia chce vyrovnať nerovnosti v systéme distribúcie priamych platieb. V súčasnosti grécki farmári dostávajú 500 eur na hektár, kým lotyšskí menej ako sto. Čo znamená, že prostriedky sa budú presúvať smerom na východ.

(EurActiv/Reuters)

Pozície:

"V rámci EÚ sme začali s novou stratégiou, keď presadzujeme, že Spoločná poľnohospodárska politika by sa mala zmeniť. Mala by sa zmeniť však tak, aby nebola len spoločnou, ale aj jedinou, teda že žiadny štát nemôže zo svojho štátneho rozpočtu dávať svojim farmárom dotácie navyše," uviedol pre TASR šéf Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja (MPŽPRR) SR Zsolt Simon.

"Z mojich rokovaní s krajinami, ktoré patria do kategórie tzv. nových členských krajín EÚ, som nachádzal na naše návrhy pozitívny ohlas. Takéto riešenie je aj eminentným záujmom týchto krajín, pretože ich ekonomika neumožňuje významné dotácie zo svojho štátneho rozpočtu a práve preto chceme ísť touto cestou. Možno dnes je najvhodnejšia chvíľa presadiť naše myšlienky," konštatoval.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA