V4: Pasca stredného príjmu alebo sklený strop?

Každá z krajín V4 vykazuje isté znaky tzv. pasce stredného príjmu (Middle-Income Trap). Výskumný projekt sa snaží sformulovať odporúčania, ako tento stav prekonať.

Pasca stredného príjmu je koncept, podľa ktorého je jednoduchšie posunúť sa s nízkopríjmovej skupiny krajín do strednej, než zo strednej do vysokopríjmovej skupiny. Rozvíjajúce sa krajiny expandujú omnoho rýchlejšie než rozvinuté ekonomiky. Označuje teda zastavenie, resp. výrazné spomalenie hospodárskeho rastu, oproti predchádzajúcemu obdobiu.

Hoci krajiny V4 nespĺňajú kritérium stredného príjmu podľa základného ukazovateľa – príjmu na obyvateľa, v mnohých iných vykazujú typické črty. Každá krajina z vyšehradského regiónu čelí v ekonomickej oblasti vlastným problémom, ktoré jej bránia dobiehať vyspelé krajiny západnej Európy.

Niektoré črty má ale hospodársky rast bez vzniku pracovných miest spoločný. Sektory založené na znalostiach majú v ekonomike len marginálny význam, väčšina zamestnancov pracuje v priemysle, poľnohospodárstve alebo základných službách. Nesúlad medzi vzdelaním a dopytom na pracovnom trhu vedie k plytvaniu ľudským kapitálom.

Externé faktory ovplyvňujú situáciu cez medzinárodný obchod a finančné toky. Čo ale s vnútornými bariérami rasu v týchto krajinách? Na to sa snaží dať návod projekt a analýza Middle-Income Trap in V4 Countries pod vedením poľského think-tanku Inštitút Kosciuszko.

Slovensko: Dôraz na súkromné investície  

Model rýchleho prilákania zahraničných investícií, ktoré vytvorili nové produkčné kapacity splnil svoju úlohu v rozvoji slovenskej ekonomiky a nemožno ho viniť za nedostatok inovačného a podnikateľského ducha, ktorým dnes Slovensko trpí.

Uvádza to v časti analýzy venovanej Slovensku hlavný analytik pre strednú a východnú Európu v Sberbank Europe.

Po rýchlom raste jednej z najchudobnejších krajín EÚ sa však progres zastavil. Podľa Vaňa nie je žiadny jednoduchý recept ako sa preorientovať z rastu založenom na vonkajšom dopyte na taký, ktorý poháňa dopyt domáci.

Hlavnou úlohou sa preto stáva hľadanie domácich motorov rastu.  Podľa Vladimíra Vaňa je potrebné si uvedomiť limity rastu plynúceho z verejných investícií a vytvoriť podmienky prajúce investíciám súkromným.  

Pre krajiny, ktoré chcú prekonať pascu stredného príjmu je podnikateľská inovačná aktivita úplne nevyhnutnou.

Rozmenené na drobné je o.i. potrebné sa sústrediť na dlhodobú stratégiu pre boj s štrukturálnou nezamestnanosťou, rast miezd v súlade s rastom produktivity, lepšie využívanie štrukturálnych fondov a stimuly pre investovanie do výskumu a vývoja.

Český sklený strop

Podľa kategórií Svetovej banky Česká republika medzi ekonomiky stredného príjmu už roky nepatrí. Kryštof Kulich z českého think-tanku Asociace pro medzinárodní otázky (AMO) vysvetľuje, že hoci sa česká ekonomika vyznačuje niektorými pozitívami, ktoré by ju mohli smerovať ku konvergencii s vyspelými krajinami, trápi ju aj viacero vnútorných inštitucionálnych bariér, ktoré tvoria akýsi „sklenený strop“.

Aj v optimistickom scenári bude podľa neho reálna konvergencia trvať dekády.

Odporúča prijatie stratégie pre hospodársky rast a konvergenciu s víziou na nasledujúce desaťročia. Tá musí nevyhnutne zobrať do úvahy faktor starnutia populácie. V roku 2060 bude mať 28 % populácie nad 65 rokov, v produktívnom veku bude 54,6 % populácie. K tomu je možné pristúpiť dvoma stratégiami – adaptáciou pracovnej sily alebo včasne reštrukturalizovať ekonomiku smerom k novým odvetviam (napr. sociálne služby).

Krajinu je podľa neho potrebné profilovať ako miesto, kde je efektívne robiť biznis. S tým súvisí dobré regulačné prostredie, zriadenie priemyselných klastrov, ktoré napríklad lepšie umožnia zohľadniť možné radikálne zmeny v automobilovom sektore.

Medzi ďalšie odporúčania radí Kruliš cielené budovanie znalostnej ekonomicky cez reformu vzdelávacieho systému a lákanie talentov zo zahraničia. Česko má tiež priestor lepšie prostredníctvom malých investícií využívať domáci kapitál, ktorý je dnes viazaný v úsporách domácností.  

Maďarsko: Koniec superkapitalizmu

Problémy Maďarska ležia podľa analýzy László Györgyho z think-tanku Századvég najmä v jeho veľkom podiele zahraničného dlhu a chybách transformácie. Ako György píše, maďarská ekonomika sa potrebuje posunúť z modelu založenom na externých zdrojoch do modelu stojacom na práci a domácich úsporách. Pritom sa má posunúť od „superkapitalizmu k trhovému kapitalizmu, ktorý sa vyznačuje rovnováhou medzi domácim a zahraničným vlastníctvom a podporou malým a stredným podnikom.

Väčšiu rovnováhu do ekonomiky má priniesť podpora „aktivity“, zamestnanosti cez vyššiu  flexibilitu pracovného trhu a reformu sociálneho systému, reforma zamerania vzdelávacieho systému na hodnotné zručnosti a znalostnú ekonomiku a tiež podpora pôrodnosti cez daňové a sociálne incentívy.

Smerom navonok treba podľa Györgyho pokračovať v znižovaní zadlženia a väčšou rovnováhou medzi domácim a zahraničným vlastníctvom kritickej infraštruktúry za posilňovania a zvýhodňovania malých a stredných podnikov.

Poľsko: Mix politík

Na dosiahnutie dynamickejšieho a vyrovnanejšieho rastu bude treba ísť kombináciou politík, hovorí Łukasz Pokrywka z Kosciuszko Institute. Hoci sa Poľsko v "pasci" v pravom slova zmysle nenachádza, existujú isté riziká.

Súčasný model rastu Poľska sa podľa neho príliš sústreďuje na medzinárodnú dimenziu ekonomiky a závislosti od EÚ. Súčasťou nového modelu rastu musí byť aj múdre využívanie európskych štrukturálnych fondov, najmä do oblasti inovácií.

Upozorňuje, že pozornosť treba venovať aj zloženiu priamych zahraničných investícií, teda ich neposudzovať len z hľadiska ich veľkosti ale aj z hľadiska efektívnosti.

Pre verejné investície by mali byť prioritné investície do ľudského kapitálu, v oblasti výskumu a vývoja treba naopak motivovať skôr súkromné zdroje. Výskum a vývoj by mal tvoriť základ inovatívnej priemyselnej politiky.  

Pokiaľ ide o inštitucionálne vnútorné bariéry Pokrywka navrhuje prekopať legislatívu v oblasti verejného obstarávania, zákonov o bankrote a reštrukturalizácii. Problémom pre ekonomiku je podľa neho aj daňová legislatíva, ktorá je nejednoznačná a príliš často sa mení.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA